Bratislava 4. júla (TASR) - Prijatím Zákona o športe by športovci nadobudli vyššiu sociálnu ochranu vrátane ekonomických istôt.

"Nevyplatenie mzdy za situácie, že klub mal na účte dostatok prostriedkov na jej uhradenie, bude posudzované ako trestný čin štatutára, ktorý sa môže vyhnúť trestnému stíhaniu, ak dodatočne do 60 dní uhradí dlžnú mzdu. Športovec bude navyše oprávnený, ak mu za tri mesiace nebude uhradená riadne a včas mzda, po písomnom upozornení klubu dať jednostranne výpoveď a prestúpiť do iného klubu - nájsť si novú prácu," povedal pre TASR jeden z tvorcov zákona Peter Sepeši, ktorý je zároveň členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu (čestná funkcia - pozn.).

Ekonomická situácia vo futbalových kluboch nie je ružová. Finančné problémy sa v uplynulých mesiacoch najvypuklejšie prejavili v Košiciach, Banskej Bystrici, no jasať nemôžu ani v ďalších kluboch. "Pomôcť by im mala sponzorská zmluva, ale aj športové poukazy pre deti. Zvažujeme zaviesť povinnosť pre zväzy rozdeliť 10 % prostriedkov získaných z verejných zdrojov na rozvoj športu medzi kluby a tiež obmedzenie použitia týchto prostriedkov na prevádzkové náklady zväzu na úrovni najviac 40 %. Ďalšie opatrenie, ktoré by malo pomôcť klubom, je zníženie administratívy pri usporiadateľoch, rozhodcoch, hlásateľoch, zberačoch lôpt a inom pomocnom personáli v športe dospelých i mládeže, kde by sme chceli zjednodušiť agendu prihlasovania a odhlasovania dohodárov pred a po každom športovom podujatí a tiež umožniť v širšom rozsahu využiť dobrovoľníkov, ktorí nezištne pomáhajú v športe. Tým by sme chceli zaviesť osobitnú náhradu za stratu času, ktorá by bola do 500 eur ročne oslobodená od dane," tvrdí Sepeši.

Konkrétne Slovenský futbalový zväz v uplynulých rokoch prešiel "vedecko-technickou revolúciou" a to najmä vďaka zavedeniu informačného systému, ktorý má športovú i ekonomickú časť. V SFZ sa zmenila kompletne legislatíva, takmer úplne sa vylúčila možnosť platby v hotovosti, drvivá väčšina finančných vzťahov sa vysporiadáva raz mesačne formou zbernej faktúry. "SFZ sa transformoval na modernú organizáciu. Aj na základe uskutočnených revolučných zmien na SFZ, futbal ponúkol svoje skúsenosti i svojich odborníkov na využitie ich znalosti a skúsenosti pre celý slovenský šport," vraví Sepeši.

"Čo sa týka predstáv SFZ, je treba povedať, že SFZ je obrovská komunita, ktorá pozostáva z množstva záujmových skupín pôsobiacich v športe, či sú to profesionálne kluby, amatérske kluby, zväzy, hráči, rozhodcovia, delegáti, majitelia klubov, funkcionári alebo aj futsalisti, či plážoví futbalisti a každá z nich má svoje vlastné očakávania. Jedných zaujíma sponzorská zmluva, iných dotácie, odvody, či voľný pohyb športovca, ktorý nemá zmluvu a pod. Očakávania SFZ sú podobné ako v prípade reformy vlastného systému na zväze, systematicky budovať šport ako odvetvie, urobiť poriadok/audit, sprehľadniť finančné toky, zaviesť sofistikovaný informačný systém v športe, zaviesť systém prerozdelenia verejných prostriedkov na základe vzorca, zaviesť sponzorskú zmluvu, znížiť byrokraciu v športe, tým všetkým zvýšiť jeho prestíž a na základe toho naplniť pre rozvoj športov vrátane futbalu asi to najdôležitejšie očakávanie, aby do športu prichádzalo systematicky každoročne podstatne viac prostriedkov. Dalo by sa to napr. previazaním štátnych výdavkov na rozvoj športu s časťou odvodu z hazardu. Vo väčšine európskych štátov je časť príjmov z hazardu využívaná na podporu a rozvoj športy, aj na Slovensku to kedysi bolo takto."

Za rizikové považuje Sepeši najmä rozpočtové hľadisko. "Celý projekt je vedený odborne a prináša systémové zmeny v športe, ktoré je veľmi ťažko urobiť s neutrálnymi dopadmi na verejné prostriedky. Ako riziko vnímame aj nedostatok manažérov v športe. Tým, že šport bol dlhodobo ekonomicky "podvyživený", veľa šikovných ľudí odišlo zo športu do iných oblastí spoločnosti alebo do zahraničia. Ak šport bude mať viac peňazí viac projektov, bude potrebovať pritiahnuť šikovných ľudí, lebo tí, čo v športe zotrvali, to všetko fyzicky zrejme neobsiahnu. Systematickú prípravu a výchovu nového športového manažmentu by za niekoľko rokov mohla priniesť aj zmena v stredoškolskom systéme, kde sa zvažuje transformácia športových gymnázií do nového typu strednej športovej školy, ktorá by ponúkala tri smery štúdia a to všeobecne stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a stredné odborné vzdelanie neúplné. Všetky odborné smery štúdia by boli zamerané na športové činnosti. Športovec by sa tak v škole pripravoval na športové povolanie podľa toho, čo zvládne a čo ho zaujíma a po skončení športovej kariéry alebo aj počas nej by mohol začať vykonávať povolanie súvisiace so športom."

Ďalším rizikom je, že odborná práca na návrhu Zákona o športe sa spolitizuje viac ako je to prirodzené. Blížia sa voľby a v politickej súťaži politické strany môžu reagovať inak, ako v inom období. "Veríme však, že šport sa aj v tomto smere prejaví ako fenomén a že dokáže sústrediť pohľad a energiu politikov bez ohľadu na ich príslušnosť na vecnú stránku navrhovaných riešení, ktoré verím, že svojimi konštruktívnymi pripomienkami pomôžu ešte vylepšiť. Slovensko potrebuje nový zákon o športe ako štartovací impulz pre naštartovanie dlhodobého procesu zmien v organizovaní, riadení a v neposlednom rade i myslení slovenského športu," podotkol Sepeši.