Rio de Janeiro 1. októbra (TASR) - Slovenskí slalomári na divokej vode na 39. majstrovstvách sveta v brazílskom Riu de Janeiro nadviazali na medailové reťazenie. Od roku 1993 neustále rozširujú zbierku, pridali ďalšie tímové zlato v dokonalom zložení singlistov s Michalom Martikánom, Alexandrom Slafkovským a Matejom Beňušom a historické konto rozšírili na 59 vzácnych kovov (24-18-17).

Popri obdivuhodnej globálnej bilancii však už menej radostne pôsobí bilancia v olympijskom parku Deodoro. Jedna medaila, aj keď zlatá, vyznieva skromne a nenaplnila predšampionátové ambície. Singlisti sa na výslní vyhrievajú na MS v tímoch už ôsmykrát za sebou a impozantne premieňajú kolektívnu silu do zlatého lesku. V olympijských individuálnych disciplínach však vyšiel slovenský vodný slalom medailovo naprázdno. Reálne na vzácny kov mal siahnuť niektorý z kanoistov, v iných disciplínach sa medaila očakávala len pri veľkej zhode okolností. Štvrtá až šiesta priečka Mateja Beňuša, Alexandra Slafkovského a Michala Martikána, troch slovenských finalistov, a takýto počet nedosiahla v C1 žiadna krajina, vyznieva síce kompaktne, no nie úplne pochvalne. Finálové jazdy im nevyšli a Michal Martikán tú svoju nerozpakoval označiť za biednu.

Medaily tentoraz v individuálnych disciplínach slovenský vodný slalom obišli, v histórii len tretíkrát po Londýne 2015 a dávnej Mezzane 1993, preto si treba ceniť každé jedno finálové umiestenie. Singlisti ich mali na konte tri, singlistky jedno v podobe Soni Stanovskej, kajakári a kajakárky žiadne, v mixe debloviek finále Stanovskej s Kubáňom sa zrodilo automaticky pri nízkom počte len siedmich lodí. Z tohto sumára je zrejmé, že v Riu vymizla vyváženosť, a že v kajaku stratilo Slovensko kontakt so svetom. Už seriál Svetového pohára odhalil slabiny a Rio ich aj potvrdilo, umocnilo a zdvihlo varovný prst. Na tohtoročných ME v pražskej Troji taktiež hrozil prepad a nebyť tímu strieborných singlistov, tak by sa padlo na samé dno. Vtedy predseda sekcie divokých vôd Richard Galovič situáciu upokojoval slovami: "Ak nebudeme panikáriť, môžeme dotiahnuť vodný slalom tam, kam sme si zaumienili. Smerujeme k totálnej obmene reprezentačného tímu, najväčšej generačnej od fungovania štátnej reprezentácie."

Po MS v Riu Richard Galovič hodnotenie viac pritvrdil. "Odchádzali sme do Brazílie v inej situácii, v tíme nám chýbali deblisti Škantárovci po zrušení ich kategórie, alebo na materskej Jana Dukátová a tím bol z hľadiska medailového potenciálu päťdesiatpercentný. Singlisti síce s ďalším tímovým zlatom vyvolali všeobecný obdiv, no mladí musia na sebe výrazne zapracovať. Čo bude ďalej, no musíme sa zmieriť so stratou kategórie C2 a situácii sa prispôsobiť. O veľkom sklamaní nemôžem teraz hovoriť, vo finále sme mali päť lodí, čiže dobrý potenciál. Žiaľ, singlisti tesne za medailami zaostali a na príčine bola skôr systémová chyba. Prehrali sme s tými, ktorí mali počas prípravy výhodu v domácich moderných kanáloch. My sme na zastaranom kanáli v Liptovskom Mikuláši alebo v Čunove s prežitým charakterom vody už vopred nejaké sekundy stratili."

Richard Galovič sa zamýšľal nad situáciou z nadhľadu a problémy jasne pomenoval. "Máme ich aj v tíme, u mladých nevidím snahu skopírovať všetko dobré zo staršej generácie, v jej prístupoch sa objavuje alibizmus, ísť vpred ľahšou cestou. Asi je najvyšší čas vstúpiť nielen do metodiky, ale aj do organizácie mladých športovcov, všetko juniorských majstrov sveta. Žiaľ, napriek tomu, že majú pekné momenty v jazdách, nedarí sa im vyťažiť viac. Systémové chyby máme čas naprávať, no treba si sadnúť aj na vyššej úrovni, možno za účasti rodičov, ktorí majú čo do toho povedať. Otvorene musíme zodpovedať otázku, či toto je tá správna cesta k veľkým medailám, ktoré vždy zdobili slovenskú kanoistiku, alebo mladí z nej vybočili a v budúcnosti nemôžu očakávať takú úspešnosť, akú mala generácia pred nimi."

Generačnú výmenu zatiaľ sprevádzajú obete na vrcholných akciách, a to v príliš veľkej miere. V mužskom kajaku ani tak nejde o výmenu, na takéto konštatovanie sú Jakub Grigar a Martin Halčin príliš skúsení, napriek tomu v tomto roku ustúpili z popredných pozícií. V ženskom kajaku sa kríza prehĺbila najviac, aj preto sa netrpezlivo očakáva návrat Jany Dukátovej po materskej. V ženskom singli si pochvalu zaslúži za finálové umiestenie mladá len 18-ročná Soňa Stanovská, ktorá dozrieva za pochodu a zatiaľ ju do popredia vystreľujú najmä 'kiksy' skúsenejších súperiek. V deblovom mixe sa nahromadili len rozpaky a chudobná účasť siedmich lodí na MS hovorí za všetky úvahy, rovnako ako fakt, že spolu so Stanovskou sa zadák lode Ján Bátik po zrušení mužských deblov stal v podstate amatérom a musí si plniť predovšetkým povinnosti v zamestnaní.

Slovenský vodný slalom sprevádza momentálne veľa varovných signálov, ktoré súvisia s výsledkami na vrcholných podujatiach. Stačí si pripomenúť tohtoročné Rio, seriál Svetového pohára i ME v pražskej Troji. Napriek tomu mu konkurencia stále má čo závidieť, najmä singlistov, aj keď už v rokoch, nastupujúcu mladšiu generáciu s medailami na mládežníckych šampionátoch a aj rokmi vybudovaný a overený 'know-how', ktorému momentálne pozícia prispaného kráľa slovenského športu nesvedčí.