Bratislava 13. marca (TASR) - Volejbal ako jedno z najmasovejších a najviac rozšírených športových odvetví na zemeguli si aj na Slovensku pýta väčšiu pozornosť. Prezident Slovenskej volejbalovej federácie (SVF) Ľubor Halanda chce, aby sa na základe merateľných kritérií zaradila populárna olympijská loptová hra vo výške dotácií zo štátneho rozpočtu hneď za futbal a hokej. Podľa neho na to existujú pádne argumenty.

"Spolu s futbalom máme na Slovensku najširšiu členskú základňu. Volejbal sa hrá vo vysokom meradle na celom svete, na všetkých kontinentoch. U nás evidujeme 14.087 registrovaných členov, z toho takmer polovica je mládež do 18 rokov. Na základe toho by sme chceli, aby sme boli vo výške financovania na treťom mieste za futbalom a hokejom. Pochopenie sme ale zatiaľ nenašli, nezohľadňujú sa špecifiká volejbalu a mimoriadna celosvetová konkurencia v ňom. Namiesto toho sa pri určovaní dotácie berie sa do úvahy postavenie vo svetovom rebríčku, čo sa podľa nás v jednotlivých športoch nedá mechanicky porovnávať," vysvetľuje Halanda postoj strešnej organizácie volejbalu.

Slovenské reprezentačné tímy zaznamenali v ére samostatnosti pozoruhodné výsledky. Muži s takmer železnou pravidelnosťou nechýbajú na ME, predvlani sa z nich vracali s piatym miestom, ženy sa na kontinentálny šampionát prebojovali trikrát a mládežnícke výbery sú rovnako častými účastníkmi záverečných turnajov šampionátov. Systematická práca federácie ale podľa Halandu nenašla dostatočnú odozvu. "Cítime isté sklamanie. Myslím, že sme za 20 rokov samostatného Slovenska posunuli volejbal dopredu. Na základe výsledkov i členskou základňou patríme podľa mňa hneď za dva najpopulárnejšie športy a medzi top päť športov nepochybne. Stálo nás to nemálo peňazí a úsilia a výsledky hovoria za nás. Okrem toho sa dôkladne venujeme mládeži, zaviedli sme minivolejbal do základných škôl, kde máme zapojených až 228 škôl a asi tisíc družstiev. Na základe tohto si iste zaslúžime väčšiu pozornosť zo strany štátu."

Lievik prísunu financií je tak ako u iných odvetví aj vo volejbale poriadne zúžený: "Iba zo štátnych dotácií sa vyžiť určite nedá. Nepoviem žiadnu novinku, že peňazí je aj u nás málo. Málo ide zo štátu a málo sa dá aj získať sponzorských prostriedkov, na ktoré sme vo federácii odkázaní momentálne asi z tridsiatich percent. Päť rokov zúri ekonomická kríza na celom svete a keď už idú nejaké sponzorské peniaze do športu, tak veľkú väčšinu si berú takzvané najväčšie alebo najpopulárnejšie športy, teda hokej a futbal. Nám zostanú už len omrvinky, ale stále sme vďační za každé euro. Potrebovali by sme však o dosť viac."

Starosti federácii robí aj momentálne rozpočtové provizórium, keďže jednotlivé zväzy dostali zatiaľ z ministerstva dotáciu iba na prvý polrok a zvyšok je doteraz neznámou veličinou. "Toto je tragédia, že v podstate máme štvrť roka za sebou a stále pracujeme v rozpočtovom provizóriu. Nevieme, koľko dostaneme financií na celý rok. Prvý polrok sa počítal na základe predchádzajúcich kritérií, tie sa teraz ešte dopracovávajú a až z toho vyjde výsledné číslo. Takže prakticky stále nevieme, čo všetko môžeme plánovať na september, október, november, pretože nemáme jasno koľko dostaneme peňazí. Zatiaľ nám ich vychádza menej ako minulý rok. Uvidíme ako sa to celé skončí, ešte ten proces nie je ukončený, ale ja som od prírody optimista a budem bojovať za to, aby sa kritériá aspoň čiastočne zmenili v náš prospech."

Ešte bizarnejšie v balíku neveselej sumarizácie rezonuje skutočnosť, že volejbalové reprezentačné výbery nemajú kde hrať medzištátne zápasy. Hala s predpísanými parametrami totiž v 21. storočí na Slovensku neexistuje. "Potrebujeme mať halu v zmysle medzinárodných predpisov a na Slovensku jednoducho takú halu nemáme. V bratislavskej na Pasienkoch je nízky strop, aspoň v Poprade nám zatiaľ dovolili hrať na výnimku. Východiskom pre nás je, že si musíme prenajať hokejové haly - tak ako v Košiciach Steel Arénu, teraz zasa chystáme premiérovo zápas aj na bratislavskom zimnom štadióne v príprave na ME proti Rusku. Na týchto 'zimákoch' si síce môžeme dohodnúť termíny na konkrétne zápasy, ale nemôžeme sa tam dlhodobo pripravovať," konštatuje Halanda.

Na Slovensku je nutne treba všešportové haly na loptové hry. "Je smutné, že vzhľadom na to akú históriu máme vo volejbale, ale aj v hádzanej či basketbale, tak tieto športy nemajú v súčasnosti dôstojný stánok," netajil rozčarovanie športový funkcionár, ktorý v tejto súvislosti nezabudol pripomenúť nedávno medializovaný zámer vlády modernizovať futbalové štadióny po celej krajine. "My takúto iniciatívu podporujeme, ale nie sme si istí, či je správne naraz a celoplošne podporiť toľko futbalových štadiónov. Je to dobrá myšlienka, potrebujeme športoviská, ale musíme si uvedomiť, že infraštruktúra chýba aj iným športom. Nemáme haly, nemáme telocvične, atlétom chýbajú dráhy. Aj ostatné odvetvia by si zaslúžili takúto pozornosť a podobné investície. Nerobiť teda hneď toľko futbalových štadiónov, ale trebárs iba päť a k tomu vybudovať päť hál, atletický štadión, či strelnicu."

Cestou k riešeniu elementárnych problémov financovania je aj pre volejbal stanovenie si jasných priorít. A medzi ne patrí aj dôkladná a systematická práca s mládežou, ktorú podľa Halandu od slovenskej federácie úspešne odpozorovali napríklad aj v Belgicku. "Vypracovali sme pyramídový systém od minivolejbalu na základných školách až po seniorské reprezentácie. Medzistupňami sú 30 útvarov talentovanej mládeže a osem centier talentovanej mládeže v rámci klubov, ktorých nádeje takýmto spôsobom finančne podporujeme. Nad nimi sú ešte dve strediská centralizovanej prípravy, chlapci v Trenčíne a dievčatá v Nitre, kde majú talentovaní hráči zabezpečené štúdium, stravu a desať tréningových jednotiek za týždeň. Pre takú malú krajinu ako je Slovensko je takáto centralizovaná príprava podľa nás jediná cesta ako konkurovať zahraničiu v kolektívnych športoch. Ako príklad uvediem, že my dávame do mládeže asi 400.000 eur, Česi trikrát toľko a napriek tomu sme v ostatnom období lepší ako oni a v medzištátnych dueloch ich porážame. Vďaka takémuto systému teda dokážeme byť konkurencieschopní aj krajinám, ktoré do mládeže investujú oveľa viac prostriedkov. Ale ak by sa dotácie z rozpočtu v budúcnosti postupne krátili, tak by sa nastavená pyramída narušila a pre náš systém by to bolo prakticky likvidačné..."