Bratislava 1. januára (TASR) - Pierre de Coubertin, zakladateľ novovekých olympijských hier sa narodil pred 150 rokmi presne na Nový rok v Paríži.
Študoval v rodnom meste v jezuitskom kolégiu. Rád športoval, jazdil na koni, vesloval, boxoval. Časom sa oboznámil s anglickým ponímaním športu ako výchovného prostriedku. Na ceste do USA študoval funkciu športu na amerických stredných školách. Začal dlhodobú kampaň na podporu športu vo francúzskych školách všetkých typov, pretože ho považoval za prostriedok k harmonickému vývoju mládeže. V roku 1890 sa zoznámil s anglickým vychovávateľom Williamom Penny Brookesom, ktorý organizoval britské olympijské hry (OH) od roku 1866. Brookersovo nadšenie pre olympijské hry pohltilo aj Coubertina a dalo jeho životu nový smer.
Nápad usporiadať športové súťaženie podľa vzoru antických olympijských hier predostrel barón Coubertin na stretnutí 79 delegátov z 12 krajín v roku 1894. Myšlienka nového veku sa presadila. O dva roky sa konali prvé olympijské hry symbolicky v Grécku. Grécky kráľ Juraj I. ich slávnostne otvoril 6. apríla 1896 a skončili sa 15. apríla toho roku.
. Foto: TASR/APSpočiatku bol Coubertin generálnym tajomníkom Medzinárodného olympijského výboru (MOV). V roku 1900 prevzal funkciu jeho predsedu. Po úspešných olympijských hrách v roku 1924 sa utiahol na dôchodok. Svoje posledné roky Coubertin prežil osamote, hoci jeho novoveké olympijské hry sa dostávali do centra športového diania.
Coubertin zomrel 2. septembra 1937 vo Švajčiarsku. Pochovaný je v Lausanne. Jeho srdce bolo na základe jeho priania uložené do pamätníka v starobylej Olympii v Grécku.
