Kľúčové boli podľa Černáka najmä projekty vytvorenia samostatnej ceduľovej banky, vzájomného platobného styku a založenia nezávislej slovenskej diplomacie a zahraničného obchodu.
To, že na konci spoločného štátu bol rezort pôdohospodárstva finančne úplne na dne, zavinil podľa Bacových slov predovšetkým štátny rozpočet.
V mnohých oblastiach dosiahla podľa šéfa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory slovenská ekonomika vyššiu dynamiku ako česká.
Zdrojom ekonomického rastu Česka aj Slovenska po rozdelení bol podľa analytika inštitútu Iness Radovana Ďuranu jednoznačne prechod na trhové plánovanie ekonomiky.
Za akési memento sa považovali mostíky na Králikoch. Podľa Jána Tánczosa do zakonzervovanej podoby ich definitívne odsúdilo odrieknutie MSJ v roku 2000.
Európsky šampión na 20 km v Splite'90 chodec Blažek spomenul prípad Mrázeka, jeho českého partnera v reprezentácii, ktorý na rozdelenie citeľne doplatil.
Upozornil však, že kým Slováci češtine stále dobre rozumejú, mladá generácia Čechov má problémy s porozumením slovenčiny. Tento trend sa podľa neho už nedá zvrátiť.
Aj keď Česi a Slováci vnímali mnohé historické udalosti odlišne, za sto rokov si vzájomne veľmi pomohli a v roku 2018 budú toto obdobie bilancovať, povedal v TABLET.TV veľvyslanec SR v Česku P.Weiss.
Podľa historika Jána Rychlíka istá skupina obyvateľstva mala ilúzie, že sa samostatné Slovensko stane východným Švajčiarskom.
Rozvoj automobilového priemyslu v bývalom Československu po Nežnej revolúcii nebol možný bez zahraničného partnera.