Rezort diplomacie si podľa vyhlásenia predvoval francúzsku veľvyslankyňu v Azerbajdžane Anne Boillonovú, aby jej vyjadrilo protest proti konaniu dvoch zamestancov francúzskej ambasády.
Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach 19. septembra.
Alijev (61) vládne v krajine bohatej na ropu od roku 2003. Funkciu prevzal po svojom otcovi Hejdarovi Alijevovi, bývalom dôstojníkovi KGB.
Ide o prvý krok na ceste k normalizácii vzťahov medzi oboma znepriatelenými krajinami od zastavenia mierových rokovaní.
Okrem Azerbajdžanu sa na usporiadanie COP29 ponúkli aj Moldavsko a Srbsko.
Azerbajdžan v Karabachu obnovil svoju kontrolu po bleskovej vojne 20. septembra. Z regiónu následne utieklo do Arménska viac než 100.000 ľudí.
Azerbajdžan pod vedením Alijeva tento rok na jeseň obsadil sporný región Náhorného Karabachu, a práve odvtedy popularita prezidenta v krajine stúpa.
Arménske ministerstvo obrany uviedlo, že k streľbe došlo v pohraničnej oblasti Bardzruni v provincii Vayots Dzor s tým, že jeden arménsky vojak "utrpel smrteľné strelné zranenie".
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň uviedlo, že Baku "je pripravené na priame rokovania s Arménskom na bilaterálnej báze s cieľom čo najskôr uzavrieť mierovú dohodu".
Spojené štáty poskytli v rámci konfliktu diplomatickú podporu Arménsku, ktoré podporuje karabašské separatistické úrady.