Pinterove hry sú ovplyvnené absurdným divadlom Samuela Becketta, Eugena Ionesca a zároveň sa v nich objavujú aj rysy tvorby Franza Kafku.
Harwood, pôvodom z Juhoafrickej republiky, bol všeobecne považovaný za jedného z najvýraznejších britských povojnových dramatikov.
Hochhuth, ktorý od nemeckého národa požadoval odvážne a dôsledné vyrovnanie sa so svojou minulosťou, sa počas celej 60-ročnej kariéry pohyboval so svojimi dielami na hrane kontroverzie.
Za svoju tvorbu dostal mnohé ocenenia, napríklad Literárnu cenu Severskej rady, Augustovu cenu, Cenu Nelly Sachsovej, Severskú cenu Švédskej akadémie.
Patrí k najvýznamnejším slovenským scenáristom generácie debutujúcej v 80. rokoch minulého storočia.
Dramatik a režisér Stanislav Štepka je držiteľom viacerých ocenení. V roku 2005 získal cenu Igric, o rok neskôr mu udelili vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy (2006).
Pôvodným povolaním lekár Štefan Králik vytvoril 17 divadelných hier, ktorými sa zaradil medzi významných predstaviteľov modernej slovenskej drámy.
Obľúbenosť Solovičových divadelných či televíznych hier z tohto obdobia súvisela aj s tým, že v nich dokázal aj napriek cenzúre vtedajšieho totalitného režimu upozorniť na problémy spoločnosti.
Zomrel 28. júla 1655 v Sannois ako 36-ročný po tom, ako na neho padol drevený trám. Dva roky po smrti mu vyšlo dielo L'Autre Monde.
Básnické dielo Eliota tvorí základ modernej (filozofujúcej) svetovej poézie, založenej na odmietnutí romantizmu 19. storočia a výraznom príklone k symbolizmu ako básnického spôsobu vnímania reality.