Súbor fiškálnych pravidiel, ktorý spája ekonomiky eurozóny, potrebuje generálnu revíziu po tom, ako sa verejný dlh počas pandémie ochorenia COVID-19 prudko zvýšil.
Po tom, ako koncom júna Európska komisia odobrila upravený Plán obnovy a odolnosti SR v hodnote 6,4 miliardy eur, v piatok rovnaký postoj zaujali aj členské štáty na úrovni ministrov financií.
Po júlovej dohode týkajúcej na poskytnutia 1 miliardy eur sa ministri financií EÚ v Prahe dohodli na urýchlení ďalšej časti makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur.
Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické, uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Ministri schválili posledné tri právne akty, ktoré sú potrebné na to, aby sa v Chorvátsku mohlo začať platiť eurom od 1. januára 2023.
Ministri pripomenuli potrebu vzájomnej jednoty a koordinácie krokov, zároveň vyjadrili otvorenosť voči novým sankciám.
Z rastu cien v poslednom čase profitovali predovšetkým výrobcovia eko elektriny a producenti elektriny z jadrovej energie, keďže ich náklady zostali nízke v porovnaní s paroplynovými elektrárňami.
Hlavné témy sobotňajších diskusií ministrov financií EÚ budú zelená obnova, konkrétne budúcnosť environmentálneho zdaňovania v EÚ, či vyvážená, inkluzívna a odolná obnova.
Matovič podľa rezortu upozornil na potrebu ďalšieho znižovania rizík vo finančnom sektore a zachovávania stability v malých krajinách.
Čierny zoznam EÚ obsahuje krajiny a teritóriá, ktoré umožňujú využívanie nekalých daňových praktík.