Predstavitelia veriteľských inštitúcií, ktorých Gréci doslova nenávidia, vyhlásili, že vyjednávania sa nemôžu začať, kým sa pre ne nenájde vhodná lokalita.
Podľa analytikov bude musieť grécka vláda znížiť výdavky v celej škále oblastí, od nemocníc, cez úrady práce až po benefity pre rodiny.
Rokovania medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi o treťom záchrannom programe by mali začať už zajtra.
Cieľom druhého reformného bloku je zosúladiť grécke zákony s pravidlami Európskej únie o podpore problematických bánk.
Aj dnes večer sprevádzali rokovanie poslancov protesty Grékov.
Naposledy núdzové úvery o tento objem navýšila centrálna banka minulý týždeň vo štvrtok.
Atény očakávajú ukončenie rokovaní o novom záchrannom programe do 20. augusta.
Podľa pravidiel EÚ by členské krajiny mali udržovať dlh pod 60 % HDP.
To znamená, že grécke dlhopisy sú naďalej považované za vysoko rizikové, avšak znížila sa pravdepodobnosť bezprostrednej dlhovej krízy.
Predpovedá tiež, že miera inflácie v Grécku zostane dlho záporná a výška gréckeho dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) pre slabý výkon hospodárstva vyletí ešte nahor.