Výrazne sa zhoršili aj ich životné podmienky, pričom zadržaní opisujú preplnenosť, rozpad infraštruktúry a zamorenie hmyzom, uvádza sa v správe tejto organizácie.
HRW uviedla, že vlani vykonala rozhovory s 26 Egypťanmi žijúcimi v Turecku, Nemecku, Malajzii či Katare.
V správe HRW sa uvádza, že vojna zdôraznila naliehavú potrebu reformy systému na Ukrajine, kde bolo pred inváziou v rôznych inštitúciách umiestnených viac než 105.000 detí.
IPU uviedla, že si je vedomá zrušenia víz, avšak nie je zodpovedná za vízový proces, ktorý je suverénnym rozhodnutím hostiteľskej krajiny.
Útok sa uskutočnil vlani v apríli a zahynulo pri ňom približne 60 civilistov. Bol to jeden z najsmrteľnejších útokov proti civilistom od začiatku invázie, Rusko však popiera svoju zodpovednosť.
HRW poznamenala, že už v troch vlaňajších správach obvinila Rusko z toho, že od začiatku invázie nasadilo protipechotné míny v rôznych oblastiach Ukrajiny.
Rastúca nespokojnosť obyvateľstva s dlhodobými obmedzeniami prerástla v novembri do masových protestov v mnohých mestách po celej Číne.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v roku 2020 hlásil 8663 úmrtí v súvislosti s vojnou proti drogám, pripomína HRW na svojej webovej stránke.
HRW v správe pripomína, že viaceré krajiny po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedli voči Moskve sankcie a začali podporovať Kyjev.
Libanonský minister pre vysídlených ľudí Isám Šarafuddín v júli zverejnil plán, podľa ktorého sa má do Sýrie každý mesiac vrátiť asi 15.000 utečencov.