Francúzsko sa tak v pondelok stalo prvou krajinou na svete, ktoré ženám poskytne explicitnú ochranu v súvislosti s umelým ukončením tehotenstva.
Macronova vláda chce zmeniť článok 34 francúzskej ústavy tak, aby zahŕňal vetu "zákon určuje podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda žien uchýliť sa k interrupcii, ktorá je garantovaná".
Zakotvenie prístupu k interrupciám v ústave prisľúbil Macron vlani v marci.
Interrupcia, ktorá bola dočasne povolená v roku 1975, bola vo Francúzsku definitívne legalizovaná v decembri 1979.
Nový parlament v pondelok otvoril svoje prvé zasadnutie po októbrových voľbách. Poverenie vytvoriť vládu dostala víťazná strana Právo a spravodlivosť (PiS).
Americký prezident Joe Biden výsledok referenda o interrupciách privítal s tým, že občania v Ohiu hlasovali za ochranu svojich základných slobôd.
Ženy v meste Mexiko niesli transparenty s nápismi "Je to moje rozhodnutie" a mávali zelenými šatkami, ktoré sa v Latinskej Amerike stali symbolom hnutia za právo na interrupciu - tzv. zelenej vlny.
Za zákon hlasovalo 56 kongresmanov a 34 bolo proti. Senátori ho neskôr schválili pomerom hlasov 32:17. Podporili ho najmä republikáni, ktorý majú prevahu v oboch komorách.
Maltský premiér Robert Abela označil schválenie zákona za "historický" krok. Umelé prerušenie tehotenstva bude môcť v súlade s ním lekár vykonať v prípade bezprostredného ohrozenia života matky.
Znevažovanie lekárov odsudzujú Slovenská komora lekárov (SLK) aj Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP).