Prácu na dohode medzi Moskvou a Teheránom oznámili v septembri 2022 počas stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina a vtedajšieho prezidenta islamskej republiky Ebrahíma Raísího.
Vo voľbách 28. júna v Iráne vyberajú nástupcu ultrakonzervatívneho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý 19. mája zahynul pri havárii vrtuľníka.
Iránske úrady v minulosti označovali za satanistické zhromaždenia aj rockové či heavymetalové koncerty a zatýkali na nich desiatky ľudí.
Rezolúciu v pondelok predložili Británia, Francúzsko a Nemecko, Rusko a Čína boli proti. Za hlasovalo 20 z 35 členských krajín rady. Jedna krajina sa na hlasovaní nezúčastnila a 12 sa zdržalo.
Na pondelkovej tlačovej konferencii Bágherí povedal, že Spojené štáty by mali zastaviť všetku pomoc Izraelu namiesto toho, aby navrhli prímerie.
Sankcie boli uvalené súčasne so sankciami Európskej únie na osoby a subjekty aktívne v iránskom dronovom priemysle.
Dočasný šéf iránskej diplomacie na tlačovej konferencii tiež povedal, že sa uskutočňujú aj rokovania so západnými mocnosťami o iránskych jadrových aktivitách.
Irán tvrdí, že jadrové zbrane nemajú v jeho nukleárnej doktríne žiadne miesto. Viacerí predstavitelia tejto krajiny však v poslednom období uviedli, že by v tejto doktríne mohli nastať zmeny.
Pondelková rezolúcia je najnovší diplomatický manéver západných mocností, ktoré sa obávajú, že Irán vyvíja úsilie o vývoj jadrovej zbrane, konštatuje AFP. Teherán však takéto tvrdenia odmieta.
Islamská republika ide 28. júna k voľbám, v ktorých sa má nájsť náhrada za ultrakonzervatívneho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý 19. mája zahynul pri havárii vrtuľníka.