Venoval sa výskumu slovenského jazyka, najmä štylistike, teórii textu, poetike, teórii jazykovej kultúry, teórii umeleckého prednesu a rétorike.
Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty.
Ábel Kráľ (1932 - 2023) publikoval viac ako 100 vedeckých štúdií a šesť monografií. Jeho najvýznamnejším vedeckým dielom sú Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Dlhé roky bol aj konzultantom a odborníkom správnej výslovnosti Slovenského rozhlasu.
V rokoch 1993 až 1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švajčiarsku.
V otázkach slovenskej gramatiky mal Hattala najbližšie k Hodžovi, a tak do novej koncepcie zahrnul jeho návrhy ako zachovať "ä" a "ypsilon", ale tiež dvojhlásky či rozlíšenie "l" a "ľ".
Bol aj jedným zo zakladateľov japanológie v Kabinete orientalistiky SAV a Katedry japanológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Ťažiskom vedecko-výskumnej činnosti Jozefa Mistríka boli najmä štylistika, poetika, jazykoveda, gramatika či rétorika.
V. Mruškovič ovládal aktívne a pasívne niekoľko desiatok európskych jazykov.
Skúsený autor vynikal svojimi danosťami - jednoduchým, zrozumiteľným formulovaním myšlienok často o veľmi zložitých otázkach vedy, výskumu i jazyka.