Hurban bol tomu rád. V duchu iste pociťoval aj zadosťučinenie, že jeho cesta vo februári 1878 do Viedne so žiadosťou o audienciu u cisára nebola márna.
Dobrou správou pre Hurbana po vyjdení z vacovského väzenia bola skutočnosť, že už osvedčené slovenské noviny – Pešťbudínske vedomosti sa od mája 1870 presťahovali do Martina.
Hurban bol prvý, kto pochopil význam zbierkotvornej činnosti Matice a ako literát si uvedomoval potrebu centrálneho literárneho archívu.
V tejto situácii do popredia začína vystupovať ešte jedna, menej známa črta Hurbanovho charakteru. Niet sporu o tom, že mal vodcovské schopnosti a do značnej miery aj autoritatívny charakter.
Hurbana nesmierne povzbudila skutočnosť udelenia doktorátu nemeckou univerzitou v Lipsku v máji roku 1860. Táto pocta ho zaradila medzi popredných intelektuálov celej rakúsko-uhorskej monarchie.
Medaila je určená jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili napríklad o upevňovanie štátnosti, šírenie dobrého mena Trnavského samosprávneho kraja a Slovenska.
Masovosť a ľudovosť Slovenského povstania 1848-1849 dokladá aj ľudová slovesnosť. Medzi dobrovoľníkmi vznikali bojové i humorné piesne častuškového charakteru.
Odhalenie búst zavŕšilo prvú časť Národných matičných slávností, ktoré sa konajú pri príležitosti 154. výročia založenia Matice slovenskej.
Strategickým miestom bojov na Záhorí v roku 1848 bola bezpochyby Senica.
Na deň 27. apríla zorganizoval J.M.Hurban veľké národné zhromaždenie na Myjave a o deň neskôr v mestečku svojho prvého pôsobenia - na Brezovej. Zišli sa tam celé kopanice.