Rok 1856 priniesol J. M. Hurbanovi obrovskú stratu, keď umrel Ľ. Štúr

Dňa 22. decembra sa na poľovačke v chotári Modry postrelil Ľudovít Štúr a o 12. januára 1856 na následky zranenia zomrel v Tremlovie meštianskom dome uprostred modranského námestia.

Po Slovenských pohľadoch sa Hurban vrátil k almanachu Nitra

Posledná rana do života časopisu Slovenské pohľady, a teda aj do tvorivej časti života J.M.Hurbana, prišla práve zo strany vládnych úradov vo Viedni.

Štúrovci i bernolákovci sa zhodli na reforme spisovnej slovenčiny

Bola to významná udalosť pre slovenské povedomie a kultúru. Katolícki a evanjelickí vzdelanci sa dohodli sa na pozmenených pravidlách slovenského pravopisu.

V októbri 1849 žiadal Hurban utvoriť slovenskú korunnú krajinu

J.M.Hurban odovzdal s deputáciou cisárovi Františkovi Jozefovi prosbopis, v ktorom skoro stočlenná delegácia žiada utvoriť slovenskú korunnú krajinu.

Po Világoši bolo treba ešte veľa úsilia na ceste k národnej slobode

Názov mesta, kde maďarské vojská prehrali bitku, sa však stal veľkou metaforou, až symbolom pre všetky prehraté bitky a vojny uhorskej vládnucej triedy, presiaknutej šovinizmom.

Veľký význam mala v 1849 prísaha na prápor dobrovoľníkov v Bratislave

Slovenskí dobrovoľníci v počte asi tisícpäťsto mužov sa do Rače presídlili zo Stupavy. Na sviatok Petra a Pavla urobili za Štúrovej, Hurbanovej a Hodžovej prítomnosti i tzv. prísahu.

Slovenská delegácia odovzdala v marci 1849 cisárovi prosbopis

Deputácia odovzdala 20. marca pod vedením Jozefa Kozáčka v Olomouci panovníkovi prosbopis s požiadavkou územno-politicky vyčleniť Slovensko z Uhorska a podriadiť ho ríšskym úradom.

Na stretnutie s cisárom sa slovenskí dobrovoľníci chystali v Prešove

Sklamaním pre nich bol postoj príliš opatrného J.Záborského. Ľ. Štúr očakával, že Záborský sa pridá k dobrovoľníkom a ako vzdelanec iste v dôstojníckej hodnosti, no ten sa k tomu nemal.

V Košiciach odhalili pamätnú tabuľu s bustou Jozefa Miloslava Hurbana

Súčasťou podujatia, ktoré pripravila Matica slovenská v spolupráci s mestom Košice, bolo i národno-kultúrne pásmo s názvom Hurbanovci na Above 1848!

Na jar 1849 sa vedenie dobrovoľníkov chystalo na stretnutie s cisárom

J.M.Hurban a Ľ.Štúr i ostatní velitelia dobrovoľníckeho zboru si tento návrh osvojili, no deputáciu k cisárovi nemienili vyslať hneď a zaraz. Za každú cenu chceli ešte prejsť cez Šariš a cez Zemplín.