Koalícii nemožno uprieť snahu dobre vládnuť. Platí však, že aj keď sa snaha cení, nie vždy to aj stačí, píše Juraj Hrabko.
Zdá sa, že ústavní činitelia na Slovensku sa vzhľadom vojenský vpád Ruska na Ukrajinu ľudsky zobudili, ale zdanie opäť klame.
Vojenský útok na Ukrajinu - nech už je odôvodňovaný akokoľvek - je v prvom rade zlyhaním diplomacie, píše J. Hrabko.
Ďalším porušením medzinárodných dohôd zo strany Ruska sa stalo sa iba to, čo sa čakalo. Teraz sa čaká na reakcie. To, aké budú, rozhodne aj o ďalšej budúcnosti svetového (ne)poriadku, píše J. Hrabko.
Prijatie dohody s USA z politického hľadiska posilnilo bezpečnosť krajiny viac, než z hľadiska technického, píše Márius Kopcsay.
Nezvládnutie situácie pokračovalo v parlamente, kde to, čo sa deje, určovala opozícia, a nie predsedajúci parlamentu a vládna väčšina, ktorá má k dispozícii ústavnú silu poslancov, píše J. Hrabko.
Nikto nevie, nechce a ani nedokáže zrozumiteľne vysvetliť a povedať, aký bol zmysel týchto testovacích manévrov. Nezmyslov bolo viacero, ale zmysel jednoducho neexistuje, píše J. Hrabko.
Predstava, že sa po vstupe Slovenska do EÚ a NATO ukončí naše hodnotové a geopolitické vajatanie, sa ukázala ako chybná, píše zahraničnopolitický analytik a bývalý šéf slovenskej diplomacie.
Pred čím si nemožno zakrývať oči, je rovnako krutá a neľudská podstata fašistického i komunistického režimu, píše M. Kopcsay.
Tretí pokus Friedricha Merza bol úspešný, píše J. Šmihula.