Režim vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna prenasledoval v 80. rokoch 20. storočia kurdských obyvateľov na severe krajiny.
Išlo o osoby odsúdené alebo obvinené z členstva v PKK alebo napomáhania tejto kurdskej separatistickej organizácii.
Mierová dohoda by tiež pomohla Turecku v stagnujúcich snahách o vstup do EÚ a zlepšila by obraz krajiny v oblasti ľudských práv v čase, keď sa usiluje o významnejšie postavenie na medzinárodnej scéne.
Prepustenie je súčasťou širšej mierovej dohody. Líder kurdských militantov Abdullah Öcalan je ochotný stiahnuť svojich bojovníkov z Turecka, ak Ankara presadí reformy, ktorými sa ukončí povstanie.
Centrálna vláda a Kurdistan sa už dlhší čas sporia o to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby.