Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 29. máj 2024Meniny má Vilma

#ĽS

Celonárodná slávnosť k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra bude na Devíne

Zároveň to bude aj spomienka na pamätnú vychádzku štúrovcov na hrad Devín dňa 24. apríla 1836.

Bitku dobrovoľníkov v povstaní 1848-49 pripomína pamätník Hurbanovi

Neďaleko Budatínskeho zámku na severnom okraji Žiliny sa odohrala najpamätnejšia i najslávnejšia bitka slovenských dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49.

Kostol v H. Ozorovciach bol miestom pohrebnej bohoslužby za Ľ. Štúra

Evanjelický kostol v Horných Ozorovciach, postavený v prvej polovici 18. storočia, je dodnes svedkom tejto udalosti. Jeho interiér zdobí obraz známeho maliara Jozefa Hanulu Kristus na Hore Olivovej.

Zayovský kaštieľ v Uhrovci lákal Ľ. Štúra knižnicou

Popred Štúrovie dom, dnes rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci, doteraz vedie mierne stúpajúca cesta ku kaštieľu grófa Zaya.

Rodný dom Ľudovíta Štúra i Alexandra Dubčeka je dodnes zachovaný

Ľudovít Štúr sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci v Trenčianskej stolici. Niektoré slovníky a životopisné monografie však uvádzajú ako dátum narodenia 28. október 1815.

Literárnu tvorbu Ľudovíta Štúra výrazne ovplyvnilo mesto Trenčín

Z Bratislavy domov chodieval vždy cez Trenčín. Už ako študenta ho zaujala história mesta a Trenčianskeho hradu a z historických osobností postava Matúša Čáka Trenčianskeho.

Kaštieľ v Z. Podhradí bol svedkom zrodu vzťahu Štúra a Ostrolúckej

Zemianske Podhradie je miestnou časťou obce Bošáca. Obe lokality sú písomne doložené už v 14. storočí, Bošáca roku 1380 a Zemianske Podhradie roku 1397.

LT: Pripomína 25 rokov Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene

Marcové dvojčíslo Literárneho týždenníka vyšlo v rozšírenom vydaní. Na vstupnej strane pod názvom Na čele zápasov v službe národu a vlasti prináša rozhovor s akademickým maliarom Viliamom Hornáčkom

Uznanie novej spisovnej slovenčiny podporil v r.1847 spolok Tatrín

Práca pltníkov, ktorá zanikla na Slovensku asi pred polstoročím, bola ťažká a nebezpečná. Nebývalo zvykom, aby pltníci brali na plť nepovolaných pasažierov. V horúcom lete roku 1847 urobili výnimku.

Hollý na D. Vode požehnal štúrovcom uzákonenie spisovnej slovenčiny

Genialita 28-ročného Ľudovíta Štúra sa prejavila aj v tom, že si v otázke uzákonenia spisovnej slovenčiny uvedomil vari najzávažnejšiu vec.