V tento deň dochádzalo v minulosti k rozsiahlym nepokojom najmä preto, že oranžisti pochodovali oblasťami obývanými katolíkmi.
Prvomájový pochod sa v sobotu konal aj v Paríži. Polícii sa darilo udržať dav pod kontrolou, ale situácia sa vyhrotila, keď sa do čela pochodu dostali radikáli vyzbrojení petardami a delobuchmi.
Ako informovali bieloruské proopozičné médiá, Bahinská sa do protestov v Bielorusku zapája od roku 1988.
Masové protestné akcie sa v Bielorusku začali 9. augusta po prezidentských voľbách, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie so ziskom 80,08 percenta hlasov vyhrala súčasná hlava štátu A. Lukašenko.
Účastníci pochodov mali na tvárach rúška, mávali dúhovými vlajkami a pre komunitu LGBT žiadali rovnosť a plné práva.
Telavivský pochod za práva komunity LGBT sa stal najväčším svojho druhu na Blízkom východe.
Akcia protestu sa skončila po tom, ako narazila na islamistickú "antifeministickú" protidemonštráciu, pričom obe skupiny museli od seba oddeliť príslušníci bezpečnostných zložiek.
Ruský prezident Vladimir Putin zaviedol deň národnej jednoty v roku 2005 na oslavu ruského víťazstva nad poľskými silami v roku 1612.
Pochody za ochranu klímy sa okrem Paríža konali aj v ďalších mestách Francúzska. Sprevádzala ich celosvetová akcia World CleanUp Day.
Katolícke a nacionalistické organizácie zároveň v rovnaký deň usporiadali v Bialystoku približne 40 rôznych protidemonštrácií vrátane rodinného pikniku, za ktorým stál jeden z miestnych poslancov.