Pôvodný majiteľ strieborné mince, keď sa za dva až tri fenigy v danom čase dala zadovážiť napríklad jedna sliepka, zakopal do zeme pravdepodobne v mešci z kože alebo látky.
Návštevníci výstavy sa zoznámia s príbehmi inkských bojovníkov a ich vládcov, ale aj so stredovekou navigáciou a prvými zaoceánskymi plavbami.
Najdlhšie existujúca pesničková súťaž na Slovensku vznikla v roku 1980 na podnet hudobnej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach.
Mince boli uložené pod maltovým lôžkom pôvodnej kamennej podlahy v keramickom hrnčeku, ten bol prikrytý malou kamennou platňou.
Podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka ide o výnimočnú udalosť nielen v rámci Slovenska, keďže predmety historicky prvýkrát opustia múry kláštora klarisiek v Starom Saczi.
Izby od polovice 19. storočia kniežacia rodina Schwarzenbergovcov poskytovala svojim príbuzným a vzácnym hosťom, ktorí prichádzali na lov.
Význam hozeleckého pokladu podľa archeológov ďaleko presahuje hranice regiónu a unikátnym ho robí najmä skutočnosť, že je to pravdepodobne iba druhý nález kože z doby bronzovej na území Slovenska.
Pražské groše boli zakopané pri starej kupeckej ceste medzi obcami Vysoké nad Jizerou a Jabloncom nad Jizerou.
Ide o najväčší poklad takýchto mincí v juhovýchodnej baltskej oblasti.
Na odvoz celého lupu z Magdaly, hlavného mesta bývalého Etiópskeho cisárstva, bolo podľa historikov potrebných 15 slonov a 200 mulov.