Protesty boli zvolané po tom, čo sa vláda rozhodla znížiť rozpočet verejných univerzít na akademický rok 2024 o 71 percent.
Protesty zvolali opozičné Progresívne Slovensko (PS), KDH a SaS proti novele Trestného zákona, ktorá predpokladá aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.,aktualizované
Protest sa konal aj v Žiline, tiež napríklad v Trnave, Prešove, Poprade či v Liptovskom Mikuláši.,aktualizované
Podnetom na vypuknutie najväčších masových protestov v moderných dejinách Ukrajiny sa stalo rozhodnutie ukrajinskej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Arménsku vládu obviňujú z toho, že opustila prevažne arménske obyvateľstvo v Náhornom Karabachu po tom, čo tamojší separatisti kapitulovali pred azerbajdžanskými jednotkami.
Ďalšie demonštrácie sa konali v mestách Nový Sad, Niš, Kragujevac či Valjevo. Na účasť na protestoch vyzývali aj ľavicové a liberálne opozičné strany či občianske hnutia.
Protestné pochody vyvolali dve masové streľby, ktoré si v máji vyžiadali 18 obetí na životoch a viacero zranených.
Účasť na protestoch bola nakoniec nízka a výzvy na celoštátny štrajk ostali nevypočuté. Vláda v snahe potlačiť nepokoje totiž zmobilizovala tisíce policajtov, ktorým pomáhala aj armáda.
Juhoafrické úrady sú v stave najvyššej pohotovosti, aby zabránili vzniku bitiek a akýchkoľvek kriminálnym činom a udržali verejný poriadok. ,aktualizované
Protesty sa nezaobišli bez násilností, pričom policajti na rozohnanie demonštrantov použili aj slzotvorný plyn.