Protesty zvolala pravicová opozícia pod heslom "pochod väčšiny".
Druhou zo strednodobých priorít vlády v oblasti justície je pokračovanie v reformných krokoch, a to najmä pri implementácii reformy súdnej mapy a zavádzaní tzv. insolvenčného registra.
Nazvali ho Rada pre budúcnosť školstva a má byť poradným orgánom strany s úlohou konzultovať návrhy a prinášať podnety z praxe.
Vlády v EÚ potrebujú obmedziť byrokraciu, zlepšiť systémy vzdelávania a viac investovať do vedy a výskumu, povedala šéfka MMF.
Zákonodarcovia vyzvali členské štáty EÚ, aby sa prístupové rokovania s Moldavskom začali do konca roka 2023, ak vláda v Kišiňove splní deväť krokov, určených Európskou komisiou.
EÚ požaduje od gruzínskej strany najmä reformy v súdnictve, volebnom systéme, pokrok v oblasti slobody tlače a boji proti oligarchom.
Táto bývalá sovietska republika sa snaží zaviesť reformy, ktoré navrhol Brusel.
Členstvo Gruzínska v EÚ podľa prieskumov podporuje najmenej 80 percent obyvateľov tejto krajiny.
Účasť vo voľbách dosiahla 54,19 percenta. V postsovietskej krajine, hraničiacej s Ruskom aj Čínou, je 12 miliónov oprávnených voličov.
Scholz spresnil, že bude presadzovať aj zvýšenie flexibility štátnej pomoci a dokončenia reformy kapitálových trhov a bankovej únie.