Počas predposledného vyslania, ktoré trvalo od 1. septembra do 31. októbra, zadržali slovenskí policajti viac ako 9500 osôb rôznych národností a 27 prevádzačov.
Szijjártó po schôdzke s predsedom Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Hunorom Kelemenom zdôraznil, že Budapešť prisudzuje spolupráci medzi oboma krajinami strategický význam.
Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že schengenský priestor treba chrániť, čomu napomáha práve digitalizácia, ktorá celý proces vydávania víz stransparentní.
Za hlasovalo 573 poslancov, 36 bolo proti a 16 sa hlasovania zdržalo.
Reakcia EK nasleduje potom, ako zástupcovia nemeckej vlády požiadali poľských predstaviteľov o upresnenie počtu víz vydaných niektorými poľskými konzulátmi v Afrike a Ázii.
Orbánova vláda v apríli rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny.
Navracsics dodal, že Európska komisia z tohto dôvodu síce začala voči Maďarsku právne konanie, avšak podľa jeho slov na ním vedených rokovaniach sa o tejto téme zatiaľ nehovorilo.
Poznamenal však, že v čase, kým on je predsedom maďarskej vlády, v Bukurešti aktuálne úraduje už 20. rumunský premiér.
V uznesení, za ktoré zahlasovalo 526 poslancov, 57 bolo proti a 42 sa zdržalo hlasovania, EP zdôrazňuje, že obe krajiny už dávno splnili potrebné požiadavky na prijatie do Schengenu.
Chorvátsko, člen Európskej únie (EÚ), vstúpilo 1. januára 2023 do schengenského priestoru aj do eurozóny, čo umožnilo návštevníkom z bloku cestovať rýchlejšie a zjednodušiť platby.