Výraz po prvé píšeme vždy oddelene, spolu sa to píše v češtine (poprvé).
Máme dva druhy medzier – bežnú a nedeliteľnú (keď sa chceme vyhnúť tomu, aby nastal zlom na konci riadka).
Častica snáď patrí medzi hodnotiace častice.
Správna je iba jedna možnosť.
Ak hovoríme o mužovi, či sa môžeme oprieť oň alebo oňho, alebo o človeku, že nemáme čas naň alebo naňho, zvolíme druhú možnosť - oňho, naňho.
Bežkyňa konštatuje v interview, že nabehla svoj season best (hoci preteky nevyhrala). Na inom mieste nám internetový obchod s odevmi ponúka must have jarné šaty, píše prof. Orgoňová.
Ohybné zámeno taký používame v spojení s prídavnými a podstatnými menami.
Koncovku -e, ktorú často chybne používame v jednotnom čísle (otcove srdce - nesprávne), však využívame v množnom čísle - otcove srdcia.
Častou chybou býva uprednostňovanie zámena môj a jeho skloňovaných tvarov namiesto zámena svoj.
Ak hovoríme o tom, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, použijeme príslovku von.