Pamätná tabuľa by mala byť aj zložením holdu tým občanom Československa, ktorí bojovali proti nacizmu, respektíve sa stali jeho obeťami.
Slávnostne ju odhalil Miestny odbor Matice slovenskej vo Važci v spolupráci s Evanjelickým cirkevným zborom pri príležitosti 470. výročia založenia cirkevného zboru v obci.
Zomrel vo veku 80 rokov počas prechádzky vo Švajčiarsku, v deň jeho nedožitých 81. narodenín, v Zürichu, kde dlhý čas býval.
Jeho životu, ale predovšetkým jeho objavu - Dopplerovmu javu - bol venovaný aj workshop, ktorý po odhalení tabule v Banskej Štiavnici nasledoval.
Pamätník je zväčšeninou bojového odznaku, ktorý vtedy dostali všetci britskí vojaci.
Ľudovíta Štúra si však Praha dodnes pamätá najmä z jeho účinkovania na Slovanskom zjazde v dňoch 2. - 12. júna 1848.
Stalo sa tak 24. februára 1849.
Práca pltníkov, ktorá zanikla na Slovensku asi pred polstoročím, bola ťažká a nebezpečná. Nebývalo zvykom, aby pltníci brali na plť nepovolaných pasažierov. V horúcom lete roku 1847 urobili výnimku.
Keď z hradu odchádzali, všetci už mali o jedno slovanské krstné meno viac. A väčšina z nich ho používala do konca života.
Škola sa snažila pamätnú tabuľu vyčistiť, ale bežnými čistiacimi prostriedkami to nešlo.