Náhle výkyvy počasia boli naposledy citeľné v lete 2015 v podobe extrémnych horúčav a nedostatku zrážok a ich vplyve na úrodu najmä jesenných komodít a krmovín.
Sprísnené emisné limity platia EÚ od začiatku tohto roka. K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov.
Podľa ichtyológa Jána Kohúta sú častým javom už aj v našich podmienkach v posledných dvoch desaťročiach relatívne teplé zimy, resp. zimy charakteristické veľkými výkyvmi teplôt.
Poukázala na to, že ľudia si dnes už veľmi dobre uvedomujú, že povodne, prízemné mrazy v máji, obrovské teploty v lete či rôzne doteraz u nás nie až také bežné extrémy či výkyvy počasia, sú tu.
Zmeny klímy sú teda podľa odborníkov z Arboréta v Mlyňanoch jasne badateľné. Neprejavujú sa iba suchom či zvýšenými teplotami, ale aj rôznymi extrémnymi prejavmi počasia.
Plodinám sa podľa nej však skracuje ich doba vegetácie. Na druhej strane pribúdajú stresy z meniacej sa klímy.
So zvyšujúcou sa teplotou sa začína objavovať aj hmyz, predovšetkým lykožrút, ktorý výrazne poškodzuje lesné porasty na území Tatranského národného parku (TANAP).
M.-F. Michel vyštudovala fyziku a chémiu, je klimatologička a špecialistka na environmentálne právo. Na Slovensko pricestovala 7. januára 2015.
Škody, ktoré narobili povodne v posledných rokoch v Prešovskom kraji, patria medzi najvyššie na Slovensku.
Obyvatelia Nitrianskeho kraja sa tak musia pripraviť na nevyspytateľné počasie, s nárastom teplôt a väčším suchom striedaným povodňovými i snehovými kalamitami.