Voľný pohyb osôb dlhodobo patrí k najoceňovanejším výhodám Únie, v poslednom tohtoročnom prieskume Eurobarometer ho podporovalo až 85 percent Slovákov.
Podľa Kukana je desiate výročie nášho členstva v schengenskej zóne je naozaj významná udalosť a vyjadril nádej, že sa tak ku nej postavia aj naši štátnici.
Pri príležitosti desiateho výročia vstupu Slovenskej republiky do zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov EÚ Korčok zdôraznil, že Schengen je úspech sám o sebe.
Vstupom Slovenska do Schengenu pritom podľa jeho slov zaznamenali slovenskí dopravcovia výrazné zvýšenie prepravy zo Slovenska do členských štátov Európskej únie a späť.
Wanda Adamík Hrycová prezradila, že spolu so scenáristom Petrom Balkom pred tvorbou scenára strávila niekoľko týždňov na slovensko-ukrajinskom pohraničí, kde sa snažili zozbierať čo najviac príbehov.
Schengenskú dohodu o otvorených hraniciach vo vnútri EÚ považuje za dobrú i opozičný poslanec Kollár, pretože pomáha našim ľudom bez prekážok nielen cestovať, ale aj hľadať si prácu po celej Európe.
Schengen však podľa strany Most-Híd potrebuje pre svoju funkčnosť ďalšie zmeny a posilnenie vonkajších hraníc.
Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnilo slovenskú ekonomiku aj v ďalších smeroch. Ako uviedli analytici, okrem umožnenia voľného pohybu osôb sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu.
V ekonomickej oblasti podľa Mikolášika Schengen pre slovenské podniky znamenal atraktívnosť voľného pohybu tovarov a služieb, čo so sebou prinieslo uľahčenie vývozu do krajín schengenského priestoru.
Spolu so Slovenskom sa členmi schengenského priestoru (tzv. Schengen) stali aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.