Čo po ňom zostalo? Reč, kultúra, literatúra, hrdinské sociálne činy, vedomie spoločnej idey, národ.
Pohreb Ľudovíta Štúra bol pietne veľmi obradný a slávnostný, zodpovedajúci významu jeho osobnosti a predznamenávajúci jeho miesto v našich národných dejinách.
Prvým výtvarným dielom tohto žánru je bronzová busta s poprsím od sochára Jozefa Pospíšila (1897 Siladice - 1976 Bratislava) z roku 1931, ktorá je dnes majetkom Literárneho múzea SNK.
Jedným z najpozoruhodnejších, no veľmi zriedka uvádzaným a medializovaným portrétom Štúra je tiež akvarel Jána Šípku.
Obraz objednala Matica slovenská a bol to jeden z najzávažnejších kultúrnych počinov Matice slovenskej pri príležitosti 10. výročia jej založenia.
Od 15. septembra 2006 priečelie pôvodného domu Pospíšilovcov na Veľkom námestí v Hradci Králové zdobí pamätná tabuľa.
Ľudovít Štúr po prvý raz navštívil Banskú Bystricu cez letné prázdniny v roku 1835.
J. M. Hurban svoje knižné vydanie nikdy neuvidel. A nestačil ho ani dokončiť.
Ormisove vysvetlivky nám zároveň sumarizačne hovoria o veľkom počte ľudí, doteraz známych i celkom zabudnutých, s ktorými Ľudovít Štúr komunikoval osobne, písomne či redakčne.
Životopisné a memoárové dielo Jozefa Miloslava Hurbana Ľudovít Štúr, našlo po dvojročnej autorskej odmlke svoje pokračovanie v texte, ktorý autor nazval Rozpomienky.