Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista.
Na zásoby myslia najmä starší respondenti, so znižujúcim sa vekom klesá aj ochota ľudí pripravovať sa na zatvorené obchody dopredu.
Veľkonočné nákupy sú z hľadiska nákupu potravín prvým silným obdobím v roku, čo sa týka množstva nákupu, ale aj vynaložených prostriedkov na tovar.
Medzi sprievodnými aktivitami sú pre deti pripravené tvorivé dielne, vymaľovávanie vymaľovačiek, výstava a pletenie kraslíc, deti potešia zvieratká, ktoré k príchodu jari patria.
Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod.
Predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná.
Ohľadom výpočtov termínu Veľkej noci v minulosti panovali spory. Pôvodne sa odvíjali od židovského kalendára, kresťania ich začali samostatne počítať asi v 3. storočí.