Maďarská delegácia prišla začiatkom roku 1920 na mierové rokovania do Paríža pod vedením grófa Alberta Apponyiho s cieľom zachrániť celistvosť uhorského štátu a zabrániť odtrhnutiu Slovenska.
Súčasťou spomienky výročia na Trianon v rámci Dňa národnej spolupatričnosti bude i zastavenie všetkých vozidiel mestskej hromadnej dopravy na jednu minútu.
Od prijatia tohto dokumentu vo štvrtok 4. júna uplynie 100 rokov.
Jednotlivé maďarské vlády sa snažili o čo najlepšie vzťahy so susedmi, avšak ponúknutú ruku prijalo iba málo politikov, uviedol maďarský historik Géza Jeszenszky.
TASR sa rozprávala s Matejom Hanulom, vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Na oboch brehoch rieky zabezpečovalo poriadok množstvo policajtov, ktorí dôsledne izolovali účastníkov extrémistického pochodu od antifašistov.
Viktor Orbán vyzval na snahy o spoločné budovanie strednej Európy.
Z tohto hľadiska predseda maďarskej vlády označil za obrovský výsledok a úspech, že sa v uplynulých rokoch podarilo zlikvidovať obdobie storočnice izolácie Maďarov.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúska-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži.
Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo.