Macronova vláda chce zmeniť článok 34 francúzskej ústavy tak, aby zahŕňal vetu "zákon určuje podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda žien uchýliť sa k interrupcii, ktorá je garantovaná".
Zakotvenie prístupu k interrupciám v ústave prisľúbil Macron vlani v marci.
Nová ústava bola jednou z hlavných požiadaviek účastníkov protestov v roku 2019, ktorí kritizovali nerovnosť v jednej z politicky najstabilnejších a ekonomicky najsilnejších krajín Latinskej Ameriky.
Interrupcia, ktorá bola dočasne povolená v roku 1975, bola vo Francúzsku definitívne legalizovaná v decembri 1979.
Oba opozičné subjekty kritizujú aj návrh zmeny volebného poriadku niekoľko mesiacov pred samosprávnymi voľbami, ktorý predložilo opozičné Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).
Vláda potom podľa novelizovanej ústavy bude môcť vydávať dekréty týkajúce sa pravidiel obrany štátu, ktoré bolo možné predtým upravovať iba zákonom.
Na otázku o prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho (Hlas-SD) odpovedal, že to musí byť predmetom politickej dohody.
Slávnosť sa konala v priestoroch dolnej komory parlamentu, Kongresu poslancov, prítomní však boli členovia oboch komôr.
Gruzínska vládnuca strana priznala, že má iba malú šancu zosadiť prezidentku.
Austrálska volebná komisia uviedla, že do hlasovania v referende sa prihlásilo viac ako 17 miliónov ľudí, čo je najviac v histórii krajiny.