Zistenia WMO potvrdila aj európska Služba Copernicus pre klimatické zmeny, podľa ktorej bol minulý týždeň zrejme najteplejším od začiatku vedenia záznamov v roku 1940.
Priemerná teplota v Európe bola vlani 2,3 stupňa Celzia nad priemerom z predpriemyselného obdobia (1850 – 1900), čo je výrazne viac ako celosvetové zvýšenie o 1,2 stupňa.
Na poste generálneho tajomníka WMO vystrieda Saulová 1. Januára 2024 Fína Petteriho Taalasa, ktorý bol v tejto funkcii dve obdobia po sebe.
Takýmito systémami však stále disponuje len polovica krajín sveta, upozornila špecializovaná agentúra OSN v úvode svojho valného zhromaždenia v Ženeve.
Najteplejšie osemročné obdobie bolo doposiaľ zaznamenané medzi rokmi 2015 až 2022. No vzhľadom na klimatické zmeny budú teploty podľa meteorológov ďalej stúpať.
Účinky El Niňa na počasie sa zvyčajne prejavia rok po jeho sformovaní. Jeho dôsledky tak začnú byť badateľné zrejme až na budúci rok, dodáva Svetová meteorologická organizácia.
Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pričom koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá, uviedla meteorologická organizácia OSN.
Svetový meteorologický deň je dňom výročia vzniku Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) v roku 1950. Jej predchodkyňa, Medzinárodná meteorologická organizácia, vznikla v roku 1873.
Najteplejším rokom vôbec bol rok 2016, na druhej a tretej priečke sa umiestnili roky 2019 a 2020.
V dôsledku zvyšovania teplôt stratili alpské ľadovce v období rokov 1997 - 2021 až 30 metrov zo svojej hrúbky a Grónsky ľadovec sa topí, čo prispieva k náraste hladiny mora.