Na prvom mieste zostáva rok 2016, ktorý bol o 1,2 stupňa teplejší v porovnaní s predindustriálnou érou.
Hlavné ukazovatele klimatickej zmeny, teda zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, stúpajúce hladiny oceánov či zvyšovanie kyslosti ich vôd, sa podľa WHO v tomto roku nezmenili k lepšiemu.
Kým globálna produkcia oxidu uhličitého zostáva za uplynulé tri roky stabilná, jeho koncentrácia v atmosfére sa v rokoch 2015 a 2016 dôsledkom poveternostného fenoménu El Niňo urýchlila.
V iránskom meste Ahváz namerali 29. júna teplotu 53,7 stupňa Celzia, z Turbatu na juhozápade Pakistanu hlásili pred niekoľkými týždňami 54 stupňov podobne ako z Mitrabahu v Kuvajte v júli 2016.
Každý rok 23. marca WMO a jej 191 členských štátov vrátane Slovenska slávi Svetový meteorologický deň na osobitnú tému.
WMO upozornila, že 16 zo 17 najteplejších rokov pripadlo na 21. storočie. Jedinou výnimkou je rok 1998, keď sa tiež prejavil fenomén El Niňo.
Už vlaňajšie teploty boli poplašné, nie sú však ničím v porovnaní s teplotami, aké zažívame v roku 2016.
Vyplýva to z dnes zverejnenej výročnej klimatickej správy.
Globálna priemerná teplota celej Zeme v roku 2015 bude pravdepodobne najvyššia v histórii meteorologických záznamov.
Počas tohtoročnej jari sa na severnej pologuli dostali hodnoty oxidu uhličitého nad symbolicky dôležitú hranicu 400 častíc na milión molekúl vzduchu.