Deep Creek 20. septembra (TASR) - Úvodné finále na MS slalomárov na divokej vode nedopadlo v americkom Deep Creeku pre slovenských singlistov dobre. Vo finále štartovali dvaja a za očakávaním zaostali, 7. skončil Alexander Slafkovský a 9. Matej Beňuš. Zvíťazil Američan Fabien Lefevre, Slafkovský za ním zaostal o 5,69 sekundy, Beňuš o 6,42. Oboch Slovákov mohli mrzieť štyri trestné sekundy, ak by zajazdili čisto, tak ako trojica medailistov, ocitli by sa úplne niekde inde, Slafkovský dokonca na druhom mieste.

Doplatili na dotyky

Niektoré z bránok vyvolávali aj tuhnutie krvi v žilách, najviac 19. bránka vo forme vlásenky, cez ktorú sa prechádzalo s výstražným svetielkom v hlavách. Vo finále prvý vážny čas dosiahl Nemec Anton, vysokú latku nasadil aj Slovinec Savšek a čakalo sa už, ako dopadne trojica v semifinále najrýchlejších. Žiaľ, obom Slovákom sa už v porovnaní so semifinále darilo menej. Matej Beňuš i Alexander Slafkovský si po dvakrát ťukli do bránok a štyri sekundy penalizácie bolo priveľa. Najskôr Beňuš nezvládol záver s chybami na 22. protiprúdnej a 23. povodnej bránke, Slafkovskému zaštrajkovali protiprúdne bránky s číslami 14 a 22. Ak by zopakoval jazdu zo semifinále, bol by strieborný, takto si priradil až 7. miesto.

Zlato putuje do Francúzska

Zlato putovalo do USA zásluhou naturalizovaného Francúza Fabiena Lefevra (106,82) pred Slovincom Benjaminom Savšekom (108,62) a Nemcom Franzom Antonom (110,30). Na potvrdenie výsledkov sa chvíľu čakalo, skúmal sa najmä Lefevrov penalizovaný prejazd bránky 9, nakoniec ho uznali za čistý a Lefevra toto rozhodnutie jury posunulo na zlatý piedestál. Bývalý kajakár, jeden z najvšestrannejších slalomárov, sa tak presadil aj v C1, v K1 má na svojom konte striebro na OH v Pekingu a bronz na OH v Aténach, dvakrát bol v K1 aj individuálnym svetovým šampiónom.

Martikán skončil v semifinále

Foto: TASR/Michal Svítok

Až 7. miesto pred dvoma rokmi v pražskej Troji strieborného Alexandra Slafkovského ((112,51), 9. Mateja Beňuša (113,24) a nezdar Michala Martikána v semifinále vzhľadom na predchádzajúce výsledky v sezóne vyvolali v tábore slovenských singlistov sklamanie. Nabúrala sa aj histórická bilancia na MS, od roku 1995 singlisti v pretekoch jednotlivcov vždy získali medailu a až teraz vyšli naprázdno.

"Deväť mesiacov tréningu, dva desaťcentimetrové úskoky a bolo po sezóne, takto sa nedá pádlovať vo finále, so štyrmi ťukmi," skonštatoval Alexander Slafkovský. "Boli nešťastné, hore na trati mi ustrelila špica, na poslednej protivodke som si už myslel, že som vonku z bránky, len som sa naťahoval na záber a opäť som ťukol. Inak sa mi jazdilo super, cítil som sa sebavedome, veril som si aj na super jazdu. Bola síce dobrá, len tie dotyky, tie ma o všetko pripravili. V sezóne som bol vždy vo finále a v ňom bolo už len dôležité poriadne trafiť do jazdy. Keby som tak vedel namiešať kokteil na úspech, teraz nám nezostáva nič iné, len si v hliadkach napraviť reputáciu. Uvedomujem si, že na vode som dostatočne rýchly, z toho budem vychádzať, tie ťuky ťažko natrénovať, aby neboli."

Matej Beňuš mal pred štartom dobré pocity, v cieli už menej. "Do 21. bránky som si myslel, že by mohla byť aj medaila, voda mi však zdvihla špičku a bolo zle. Čo robiť, je to šport. Tunajšia trať mi sedela, trúfal som si, bohužiaľ. Snažil som sa stopercentne koncentrovať, no mal som lepšie zareagovať na vlnu, bola to moja chyba. Inak som so sezónou spokojný, vždy som sa umiesťoval vo finále. Budúci rok treba ešte pridať, keďže sa už budú vyjazďovať miestenky na olympiádu."

Vo finále kajakárov tri medaily pre Francúzov

V ďalšom sobotnom finále obhájila titul z pražskej Troji Austrálčanka Jessica Foxová, medzi kajakármi koncentrovali na medailových stupňoch výlučne Francúzi na úkor oveľa väčších favoritov, zlatý v singloch Američan Lefevre vynechal bránku a rovnako dopadol aj Nemec Schubert. Dramatické bolo aj zasadnutie jury, protest spojený s víťazným Francúzom Neveuom riešila veľmi dlho, až ho nakoniec zamietla a Neveu tak mohol zasadnúť na trón kráľovskej disciplíny.

Zlato pre slovenskú hliadku

Po finálovej jazde hliadok singlistov si mohla slovenská výprava unisono povedať, že už ukrojila z medailovej zlatej torty. Na najtrblietavejší kov si v histórii MS singlisti navykli už sedemkrát. Najskôr však musela jury zdĺhavo riešiť rébus, pôvodne pripísala slovenskej hliadke osem trestných sekúnd, čo by znamenalo, že obsadí druhé miesto, v oficiálnom poradí mu dve sekundy penalizácie na bránke číslo 19 ubrala a zrodilo sa zlato. Jeho výnimočnosť je v tom, že v historickej bilancii už slovenský tím singlistov nazbieral 7-0-1 medailí, z toho päť zlatých medailí vybojovali nepretržite od roku 2009.

Medzi 12 štartujúcimi hliadkami slovenské trio v zložení Martikán, Slafkovský, Beňuš žiarilo tak, ako dlhé roky predtým. Na trať sa vydalo ako posledné dvanáste a hneď na tretej bránky zažilo krušné chvíle. Michal Martikán tak rozkýval žŕdky, že bolo veľkým umením sa do bránky trafiť. Slovákom ešte nevyšiel prejazd 19. bránky s ťukom Slafkovského, takmer neviditeľnému jemnému dotyku bránky s číslom 22 sa nevyhol v samom závere Martikán. Najskôr boli vo výsledkoch Slováci druhí, od Čechov ich delilo 1,01 sekundy, po úprave poradia Čechov preskočili o 0,99 s. Vo výsledkoch upútala vyrovnanosť, prvých päť hliadok sa zmestilo do niečo viac ako troch sekúnd, presne do 3,35.

Piaty titul

Matej Beňuš mohol tentoraz verdiktu jury zatlieskať, pretože sa rozhodla správne a protest Slovákov uznala. "Som príjemne prekvapený, že ho uznali, bol však naozaj oprávnený. Piaty titul majstrov sveta za sebou v hliadkach je výnimočný, kto by si pred pár rokmi pomyslel, že nám to takto dlho vydrží. Našim problémom boli dotyky, trištvrte hodiny čakania však prinieslo vytúženú zmenu. Nemyslím, že je to nejaká náplasť na sklamanie, individuálne preteky sú vždy prvoradé, musím však povedať, že titul v tímoch potešil."

Úsmev zdobil tvár Alexandra Slafkovského, aj keď trochu oneskorene. "Zlato je vždy lepšie ako striebro, no trištvrte hodiny sedenia v mokrých veciach nebolo nič príjemné, asi to na mne aj vidieť. Sme zohratá trojka, ťažko sa niekedy zíde a ja neverím, že päťkrát niekto za sebou získa v tímoch zlato. Aj striebro bolo dobré, no narušilo by nám nezaslúžene výnimočnú sériu. Ja som sa 19. bránky síce dotkol, no Maťo Beňuš sa evidentne kolízii s tyčkou vyhol, takže sme oprávnene majstri sveta. Keď sme došli do cieľa, tak ma to aj pri pohľade na výsledky dosť zamrzelo, že som ťukol 19-ku, našťastie nás to neobralo o zlato."

Satisfakcia, to ani nie, povedal Michal Martikán. "Bol som na seba predpoludním v semifinále nahnevaný, voda mi nepomohla, niekomu zasa naopak. Dosť ma pridržala a bolo po finále. V hliadkach to bolo zlaté čakanie, dočkali sme sa odmeny aspoň v kolektívnej podobe a natiahli šnúru titulov na päť. Je to dobrý pocit, zlato považujem za malé vyhojenie rany z individuálnych pretekov."

Veľké uznanie si medzi 18 tímami zaslúžilo trio slovenských kajakárov Halčin, Šajbidor, Hujsa. Aj keď ani zďaleka nepatrilo do okruhu uchádzačov na medailu, hlavne preto, že výkonnosť bola dosť rozptýlená, na prelomový vzácny kov siahalo až do samého záveru. Do poslednej chvíle tlela nádej, že po viacerých protestoch skončí tretie, za bronzom zaostalo 1,81 s. Dovedna nazbieralo iba štyri trestné sekundy na 15. a 19. bránke, menej, zhodne po dve, už mali iba medailisti.