< sekcia Trenčiansky kraj

Uhrovčania pomohli i ranenému partizánovi z Trenčína

Partizánske bunkre, kde fašisti zaživa upálili partizánov, na Jankovom vŕšku nad obcou Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Fašisti v silnej jednotke zaútočili s použitím mínometnej paľby na Uhrovec 4. novembra 1944. O ich presune smerom na obec sa dozvedeli partizáni v skorých ranných hodinách.

Uhrovec 4. septembra (TASR) – Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou je známy svojou odbojovou činnosťou v Slovenskom národnom povstaní (SNP). V boji proti nacistom padlo niekoľko jeho obyvateľov. Jedným z partizánov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Uhrovci, bol i Michal Hanák z Trenčína, ocenený viacerými významnými vojenskými i civilnými vyznamenaniami.

Fašisti v silnej jednotke zaútočili s použitím mínometnej paľby na Uhrovec 4. novembra 1944. O ich presune smerom na obec sa dozvedeli partizáni v skorých ranných hodinách, veliteľ preto vydal príkaz na obranu Uhrovca. Partizáni sa úporne bránili. "Boj o Uhrovec trval štyri hodiny a partizáni pred veľkou presilou nakoniec ustúpili do hôr. Fašisti sa s príslušníkmi POHG z Bánoviec nad Bebravou nahrnuli do Uhrovca, obsadili každý dom, začali vyháňať obyvateľov a sústredili ich vo dvoroch Jána Baláža a Adama Mikuša na dolnom konci obce. Fašisti sem preniesli i svojich osem mŕtvych vojakov a poddôstojníkov i veliaceho dôstojníka, ktorého zasiahol partizánsky guľometčík," spomínajú v knihe Z kroniky bojov partizáni brigády Jána Žižku Dušan Kubovčák a Milan Šagát.

Jedným z partizánov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Uhrovci, bol i Michal Hanák z Trenčína, ocenený viacerými významnými vojenskými i civilnými vyznamenaniami. Na snímke z roku 1946 Michal Hanák na hrudi s vyznamenaniami Československý vojnový kríž.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Ranených a občanov, ktorých našli nacisti so zbraňou v ruke, sústredili do vyrabovaného hostinca, vyrabované domy začali zapaľovať. Nacisti zobrali okrem majetku a zvierat Uhrovčanov so sebou i zajatých občanov, aby tak zabránili partizánom na nich útočiť. Partizáni a občania, ktorí sa vrátili späť, zastavili hasením šíriaci sa požiar, z domov povynášali obilie a zachránili i časť dobytka. "Hanák, ktorému prestrelili obe nohy, a tak nemohol ustúpiť s ostatnými do hôr, sa skryl spolu s tiež raneným Petrom Petrem na dvore Jána Baláža pod chliev, kde fašisti sústreďovali Uhrovčanov," približujú ďalej autori knihy.

Petre nevydržal ťažké podmienky horiaceho chlieva nad hlavou, vyšiel von a dostal sa fašistom priamo do rúk, ktorí ho neskôr na Cibislavke zavraždili. Hanák vydržal kruté podmienky, a keď ho po odchode fašistov občania a partizáni našli, previezli ho do poľnej nemocnice. V nemocnici mu pomáhal i doktor Alexander Tarakanov spolu s ďalšími zdravotníkmi a partizánmi. Zranenému partizánovi sa nohy veľmi ťažko hojili.

Boje v tejto oblasti naďalej pokračovali, fašisti prehľadávali lesy a objavili drevorubačskú kolibu, kde bola spomínaná poľná nemocnica. Medzi strážnymi a fašistami sa rozpútal neľútostný boj. Do boja sa zapojili i ranení, pokiaľ sa vládali dostať z koliby. Bolo tam aj šesť ťažko ranených partizánov i s Hanákom. "Tomu sa podarilo v zmätku dostať niekoľko desiatok metrov od koliby a zahrabať sa v húští do snehu. Keďže trvalo snežilo, fašisti ho nenašli. No zato sa porátali s ostatnými živými, ťažko ranenými partizánmi," ozrejmujú v knihe Kubovčák a Šagát.

Rozbesnení fašisti podľa nich plameňometom zničili partizánov i kolibu. Vo svojom úkryte zostal chabo odetý Hanák do večera, tmou a snehom sa potom plazil dolu horou. Nad Uhrovským Podhradím ho neskôr našli partizáni, ktorí po boji v lese hľadali svojich druhov. "Hanáka s vysokou horúčkou doniesli do chalupy neďaleko lesa, schovali ho do sena, previazali mu rany, nakŕmili ho. Keď cez deň znovu prišli do dediny fašisti a začali prehľadávať domy, gazda zaniesol Hanáka do lesa," dopĺňajú.

Partizán z Trenčína sa však nevzdal a snehom sa plazil k Uhrovcu, niekoľkokrát stratil vedomie, nad obcou ho však neskôr obyvatelia našli a zniesli do dediny, kde boli stále fašisti a terorizovali obyvateľov. Uhrovčania i tak raneného partizána prenášali z domu do domu, schovávali ho po povalách a neskôr v podzemnom kryte v lese nad dedinou, kde sa o neho naďalej starali. "Hanákovi stúpala horúčka, rany hnisali a nehojili sa. Občania Uhrovca Štefan Tuchyňa a Ján Bartušek usúdili, že ak nedostane lekársku pomoc a nemocničné liečenie, zomrie. Raneného dopravili pred Vianocami na voze pod nákladom jedličiek do nemocnice v Topoľčanoch, kde aj fašisti vozili svojich zranených. V nemocnici vyhľadali Uhrovčania primára Žilinčana, ktorý okamžite prikázal pripraviť operačnú sálu, a amputovali mu jednu nohu pod kolenom a z druhej časť chodidla," dodávajú partizáni.

Na snímke z roku 1946 Michal Hanák.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Hanák sa z nemocnice dostal až po príchode Červenej armády. Každoročne sa potom stretával so svojimi spolubojovníkmi, a to nielen na oslavách výročia SNP na Jankovom vŕšku. Spomínali na svojich kamarátov a rad bojových akcií, na ktorých sa zúčastnili počas obdobia Povstania. Do svojej smrti bol vďačný obyvateľom Uhrovca za ich pomoc.