Malženice 2. januára (TASR) – V kancelárii u starostu obce Malženice pri Trnave Miroslava Macka stojí zvláštny objekt. Zhruba 1,6 metra vysoká svieca je umiestnená na podstavci s dvoma pečaťami a nad ním je inštalovaných sedem pozlátených zväčšujúcich sa prstencov s vyrytým textom. Do vrchu sa dá vložiť a zapáliť plamienok. Starosta sviecu umiestnil oproti dverám tak, aby si ju všimol každý, kto vstúpi.
"Je to pamiatka na našu vlaňajšiu Noc vďaky, zhotovili ju pre nás sestričky z kláštora v Horných Orešanoch," povedal pre TASR. Podujatie zorganizovali miestni aktivisti z environmentálneho spolku Stonožka a svieca symbolizuje doterajšiu činnosť občianskych združení v Malženiciach. Svedectvo o tom vložili do schránky do podstavca pre nasledujúce generácie, nad zobrazením Panny Márie a vročením 1113 sú vo "venci" logá všetkých organizácií. Macko je pyšný na to, ako občianska platforma v Malženiciach funguje. "Občania sú požehnaním pre obec, ich prístup k spoločnému dielu je veľký," konštatoval. Noc vďaky sa konala v miestnom kultúrnom dome, prišlo podľa neho viac ako dvesto ľudí. Postupne na pódiu jednotliví zástupcovia hovorili o činnosti združení.
Keď začne starosta vymenúvať aktívne spolky a organizácie, prsty na jednej ruke mu nestačia. "Napríklad Stonožka, tá sa venuje environmentálnej výchove mládeže, organizujú a chodia spolu na brigády, zušľachťujú životné prostredie," povedal. Je za nimi vidieť kus roboty, pred necelými desiatimi rokmi boli aj ocenení prvým miestom v krajskej súťaži Ekologický čin roka. Zamerali sa na likvidáciu čiernych skládok, zber odpadkov, čistenie okolia, budovanie náučných tabúľ.
Na archívnej snímke petangové ihrisko v obci Malženice v utorok 1. decembra 2020.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Dobrovoľný hasičský zbor je najstaršou spoločenskou organizáciou v obci, funguje už od sklonku 19. storočia. Terajší hasiči sa tešia z novej požiarnej zbrojnice a technického vybavenia. Pevne zakorenené je aj Poľovnícke združenie Drop, ktoré sa stará o svoj revír, v ktorom úspešne chová zajace a v chotári si postavilo svoje sídlo a strelecký areál, kde sa konajú preteky. "Tam so streľbou na betónové holuby začínali za tie roky mnohí, medzi nimi aj naša rodáčka, olympionička Danka Barteková," povedal starosta. Zaspomínal na chvíle slávy, keď sa pred poľovníckou chatou pri strelnici zišli stovky ľudí, aby privítali Danku po zisku bronzu na olympiáde v Londýne.
Starosta chváli aj činnosť Slovenského Červeného kríža (SČK) a miestnej organizácie Jednoty dôchodcov, ktorá počas celého roka pripravuje program pre skôr narodených Malženičanov. Členovia SČK sa tradične zúčastňujú v zázemí na všetkých masovejších podujatiach v obci, najhlavnejšou činnosťou je zabezpečovanie bezpríspevkového darcovstva krvi. "Sme v obci najpočetnejšou organizáciou, máme 225 členov," povedala predsedníčka miestneho spolku Ivana Martinkovičová. V členskej základni je podľa jej slov 68 držiteľov bronzovej a 45 držiteľov striebornej Jánskeho plakety. Zlatú plaketu majú doma štyri ženy a 18 mužov. „Diamantovou plaketou za 80 odberov boli ocenení Anton Masaryk a náš starosta Miroslav Macko,“ uviedla Martinkovičová. Dlhoročný rekord v darcovstve drží v Malženiciach s 357 odbermi Štefan Červeňanský. Predsedníčka spomenula aj svoju predchodkyňu Margitu Bošnákovú, ktorá bola za jej zápal k práci v SČK aj na prijatí v prezidentskom paláci.
Starosta pri rozhovore o aktívnych obyvateľoch neopomenie ani spevácky súbor Malženičan, Jednotu dôchodcov Slovenska s aktívnou predsedníčkou Margitou Machovou, bežecký klub. Jeho grantový pretek "beh energie", známy ako Malženická 13tka, dlhodobo láka i zahraničných účastníkov. Vedie ho aktívny Ján Lietavec. Nevynechá Miestny spolok Matice slovenskej, obecný stolnotenisový klub, kynológov, turistické Otlaky i združenie Za lepšie Malženice. A ako každému chlapovi na dedine, aj jemu zasvietia oči, keď sa začne hovoriť o futbale. Klub Dynamo Malženice sa stal najúspešnejším tímom regionálnych futbalových súťaží v Slovnaft Cup-e v sezóne 2019/20. Ide o účastníka tretej ligy západ, kde bojuje o popredné priečky. Po Spartaku Trnava je tento klub v regióne druhý najúspešnejší z pohľadu hierarchie mužských súťaží, žiadne iné mužstvo z okolia nehrá tak vysokú súťaž. Z Malženíc bežne odchádzajú odchovanci do klubov väčších miest a vyšších líg. S hrdosťou hovorí o futbalovom štadióne, ktorý vďaka ďalšiemu zanietenému rodákovi Petrovi Machovi má obnovený trávnik, postavené tribúny, z nich jednu zastrešenú, nové tréningové ihrisko. Sám aj úspešné družstvo futbalistov vedie. "Futbalu sa u nás teraz darí, mali sme návštevnosť aj 1800 ľudí na zápase," povedal starosta obce s 1500 trvalo žijúcimi obyvateľmi.
Na archívnej snímke futbalové ihrisko v obci Malženice v utorok 1. decembra 2020.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Obyvatelia už len spomínajú, aký bol Za árendášom neporiadok
V lete býva Za árendášom v Malženiciach pri Trnave veľa ľudí. Nebolo to vždy tak, dokonca ešte pred pár rokmi, keď lokalita slúžila načierno na vývoz stavebného i iného odpadu. Teraz však tento názov znamená pre domácich i cezpoľných rozsiahlu funkčnú zónu oddychu, ktoré by obci mohlo závidieť aj hociktoré mesto. Stálo to však kopu práce, času a nasadenia.
"Bol to jeden z mojich cieľov, s ktorým som v roku 2010 nastupoval do samosprávy," povedal pre TASR starosta obce Miroslav Macko. Zo začiatku išlo o nemálo presviedčania, aby sa pustili spolu s dobrovoľníkmi do namáhavej roboty, odstrániť tony nahromadeného odpadu. "Nemám to spočítané, bolo to niekoľko tisíc ton, približne šesť rokov sme postupne likvidovali pozostatky industrializácie obce a činnosti nezodpovedných ľudí," povedal. Mimoriadne dielo sa podarilo, teraz oddychovú zónu Za árendášom vyhľadávajú rodiny s deťmi, športujúci, konajú sa tu stretnutia rôznych záujmových skupín. "Napríklad aj seniori si tu robia akcie," dodal. Po vyčistení a rekultivácii terénu pozdĺž potoka Blava v dĺžke asi sto metrov osadili lavičky, hracie prvky pre deti, stroje na exteriérové športovanie, je tam ohnisko, prístrešky, náučný chodník. Discgolf si tam chodia zahrať fanúšikovia tejto disciplíny hodu s lietajúcim tanierom zo širokého okolia. Výhodou bolo, že na pozemku rastie veľa starých vysokých stromov, takže nemuseli čakať, kým dorastú nové, aby mohli byť v príjemnom tieni. V blízkosti je futbalový štadión. Starosta za jeho tribúnou v duchu vidí aj malé pódium, kde by sa mohli konať letné koncertné vystúpenia. Celá lokalita má rozlohu do troch hektárov a Macko už pozerá na druhý breh Blavy, kam by sa dal areál podľa neho rozšíriť. Súčasťou je aj príjemné miesto okolo vzdúvadla, ktoré vyčistili vodohospodári a starajú sa oň hasiči. Slúži im aj ako miesto na možný odber vody v prípade potreby.
Výhodou oddychovej zóny je aj to, že sa nachádza priamo sa domami a na prechádzku majú tak obyvatelia obce blízko. Malženice takéto miesto potrebujú, počet obyvateľov sa zvyšuje. Najväčší nárast posledného obdobia priniesla výstavba bytoviek a päť desiatok rodinných domov v novej lokalite, ich obyvatelia zvýšili počet domácich z tisícky na terajších 1500. "Mnohí sa začlenili do života obce, ale niektorí chodia do domov iba prespávať," konštatoval starosta. Dôvodom je blízkosť krajského mesta s pracovnými a ďalšími príležitosťami a ceny pozemkov, ktoré sú nižšie ako v neďalekej Trnave. Expandovať ďalej vo výstavbe domov Malženice veľký záujem podľa starostu nemajú, nechcú vývoj, aký majú niektoré obce v okolí, kde infraštruktúra výrazne za počtom obyvateľov z dôvodu novej výstavby zaostáva. "My v tomto opraty držíme v rukách," povedal Macko. Ak sa teraz stavia, tak zväčša na pozemkoch v rámci obce a zahusťuje sa. Privítali by však možno ešte investora, ktorý by sa pustil do nejakej bytovky. Obec už vlastné pozemky na to nemá. Plus je v rozvoji obmedzená okolnosťami, ktoré sú na Slovensku raritou. "Limitujú nás vývody dvoch energetických zdrojov. Z jednej strany je to paroplynová elektráreň, potom vodovodný napájač pre Trnavu, z druhej strany je to vývod tepelného napájača z jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ktorý nám rozťal kataster na polovice, a z južnej strany máme pásma ropovodov a plynovodov," vypočítal Macko.
Na snímke radová domová zástavba v obci Malženice v utorok 1. decembra 2020. Archívna snímka.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Malženice sú modernou obcou s kompletnou infraštruktúrou a dobrou občianskou vybavenosťou. "K starej škole sme deťom pristavali telocvičňu. U nás chodia žiaci do málotriedky, väčší potom cestujú do školy v Trakoviciach. Pristavili sme aj jednu triedu materskej školy, lebo si to situácia vyžiadala," povedal Macko. Priebežne opravujú cesty, budujú chodníky, renovujú cintorín, obnovili kultúrny dom, kde je knižnica i obecný úrad. V roku 2018 slávnostne odhalili v centre pamätník obetiam v prvej svetovej vojne. V Malženiciach viaceré rodiny prišli v bojoch o svojich drahých, ich mená si teraz možno uctiť pri pamätníku, ktorý je v historizujúcom slohu.
Obec podľa starostu potrebuje postaviť na už pripravenom pozemku vedľa pošty polyfunkčný objekt, kde by mohli byť ambulancie praktického lekára a zubára a byty pre nich. K tomu nejaké kaderníctvo, posilňovňa a podobne. Potrebu vidí starosta aj vo vybudovaní pobytového zariadenia pre seniorov. "Aby naši starkí nemuseli ísť na doopatrovanie mimo Malženíc. Starý strom sa ťažko presádza," povedal.
Malženičan vystupuje v modro-bielom alebo v krojoch
Vracať sa k tradíciám predkov sa rozhodli pred jedenástimi rokmi v Malženiciach pri Trnave a založili spevácky súbor Malženičan. Podnet na jeho vznik dala vtedajšia starostka Viera Jakabovičová, ktorá sa stala vedúcou a doteraz je aktívnou členkou. Pamätala si, že do osemdesiatych rokov minulého storočia fungoval v obci folklórny súbor, ktorý dokázal oživiť kultúrny život obce. Nové zoskupenie nadšencov pre peknú pieseň si vybralo na vystupovanie a reprezentovanie rovnošaty vo farbách obce – modrej a bielej. Prezentuje sa aj v ľudových krojoch trnavského regiónu, ušitých zručnými šičkami pred 80 až 100 rokmi, o ktoré sa vzorne stará.
"Chceme hlavne mladým ľuďom pripomenúť piesne a zvyky našich starých otcov a materí," povedala Jakabovičová pre TASR. Ich kroje boli, ako uviedla, vyrobené z veľmi kvalitného materiálu a nosili sa iba na sviatky alebo na svadby. "Preto sú ešte zachované. Samozrejme museli prejsť reštaurovaním, aby boli pekné a vhodné na vystúpenia. Lajblíky sme si dali ušiť nanovo a v tomto roku od obce, ktorá súbor podporuje, sme dostali peniaze aj na nové čižmy," dodala.
Malženičan v súčasnosti tvorí osem žien a šesť mužov vo veku od stredoškoláčky až po seniorov. Umeleckým vedúcim je harmonikár Alexander Berger, ktorý dochádza na skúšky z Trnavy. "Sme radi, že máme v spevokole toľko mužov, vyznenie telesa je iné, keď sú zastúpené aj mužské hlasy," povedala Jakabovičová. O repertoár sa zväčša stará ona, ale býva to aj kolektívna práca.
Svoje premiérové vystúpenie absolvoval Malženičan v prostredí, ktoré má od kultúry ďaleko. Bolo to na otvorení paroplynovej elektrárne v Malženiciach. "Odvtedy to bolo na rôznych miestach a podujatiach. Veľmi často chodíme napríklad spríjemniť život seniorom v domovoch dôchodcov v Trnave, Hlohovci a v Jaslovských Bohuniciach. Títo starkí sú veľmi vďačné obecenstvo, pretože vidia kroje z ich mladosti a počujú pesničky, ktoré si niekedy spievali," uviedla Jakabovičová. Medzi najviac žiadané kúsky patrí Malženické rovné pole, Na zdravie, moji milí či Okolo mlyna voda sa točí. Zaradené sú aj na dvoch CD, ktoré súbor už stihol vydať. „V tomto roku sme plánovali tretie, vianočné, ale kvôli koronavírusu sa to nedá,“ povedala vedúca súboru.
Tradície si v Malženiciach ale pripomínajú aj inak. Podľa starostu Miroslava Macka je veľmi obľúbená obecná zabíjačka, odkazujúca na časy, keď sa diala v každej domácnosti a nie jeden, ale aj viackrát do roka. Teraz sa sústreďuje okolo kultúrneho domu, kde sa ľudia stretnú, môžu si kúpiť, ale v dobrej nálade so susedmi aj zjesť zabíjačkovú kašu, jaternice, tlačenku, kapustnicu či škvarky. "Robíme aj iné podujatia počas roka pre našich obyvateľov," doplnil starosta. Nevynechajú mesiac úcty k starším, konajú sa plesy, rôzne aktivity pre deti i seniorov, akcie si robia aj jednotlivé občianske zoskupenia.
Mnohé o tradíciách a histórii obce sa možno dozvedieť z monografie, ktorú vydali k 900. výročiu prvej písomnej zmienky pred siedmimi rokmi. Zostavili ju rodáci, nadšenci pre regionálnu históriu Anton Gerinec a Štefan Martinkovič za pomoci obyvateľov obce, ktorí z rodinných archívov vytiahli zaujímavé dokumenty doby.
