UNESCO a veda

Zápis do zoznamu UNESCO zvýšil dreveným chrámom návštevnosť

TASR, 18. marca 2017 11:17

Ležia ďaleko od hlavných turistických trás v severovýchodnom cípe republiky, a to im pomohlo zviditeľniť sa. Prejavilo sa to zvýšením návštevnosti aj získaním financií na ich údržbu.

Ilustračná snímka. Foto: FOTO TASR - Romana Bugánová
Hervartov/Bodružal/Ladomirová/Ruská Bystrá 18. marca (TASR) – Dreveným kostolíkom v Hervartove, Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a ležia ďaleko od hlavných turistických trás v severovýchodnom cípe republiky, to pomohlo zviditeľniť sa. Prejavilo sa to zvýšením návštevnosti aj získaním financií na ich údržbu.

Patria do osmičky drevených kostolov slovenskej časti Karpatského oblúka, ktoré sa dostali na zoznam UNESCO pre ich výnimočnú celosvetovú hodnotu. Kompletný zoznam tvoria dva rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, tri evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku a tri gréckokatolícke chrámy v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove v okrese Bardejov navštívi ročne viac ako 3000 turistov. Tento kostolík z konca 15. storočia predstavuje najstarší a najzachovalejší typ drevených chrámov na Slovensku. Stavba bola postavená v gotickom slohu. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby zo 17. a 19. storočia. Vnútrajšok prešiel viacerými úpravami počas reformácie a rekatolizácie. Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory.

"Je to jeden z mála rímskokatolíckych drevených chrámov. Bol postavený v druhej polovici 15. storočia, radí sa k najstarším nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Kostolík bol postavený bez klincov z tisového dreva v kombinácii s červeným smrekom. Je perlou Hervartova, nachádza sa v ňom veľa vzácnych pamiatok od rannej gotiky až takmer po súčasnosť," uviedla pre TASR sprievodkyňa Anna Mackaničová. Drevený kostolík nie je len múzeum, slúžia sa v ňom sväté omše raz v týždni a na významné sviatky, s výnimkou zimného obdobia. Mladé páry si ho vyberajú na svadobné obrady.

Hovorca gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Ľubomír Petrík uviedol, že drevené gréckokatolícke chrámy (cerkvi) sú nielen kultúrnymi pamiatkami, ale vynikajúcim spôsobom hovoria aj o úprimnej viere a dôvere človeka v Boha.

Drevený Chrám sv. Mikuláša v Bodružali v okrese Svidník postavili v roku 1658. Ikonostas je výnimočný tým, že ako jediný známy je maľovaný z oboch strán. Na zadnú stranu pôvodného ikonostasu zo 17. storočia bol v 18. storočí namaľovaný súčasný ikonostas. Na vežičkách chrámu sú zdobené kované kríže. Zaujímavosťou je, že počas druhej svetovej vojny spadol do chrámu cez strechu granát, ktorý nevybuchol. Po jeho zneškodnení ho vystavujú v múzeu v Bardejove. Malú obec so 60 obyvateľmi ročne navštívi 600 turistov.

Gréckokatolícky drevený Chrám svätého Michala archanjela v Ladomirovej v okrese Svidník patrí k architektonicky najhodnotnejším a najreprezentatívnejším chrámom východného obradu na Slovensku. Bol postavený v roku 1742. Má aj samostatnú drevenú zvonicu.

Petrík prezradil, že chrám má aj jednu záhadu. Na ikone Poslednej večere nad cárskymi (kráľovskými) dverami ikonostasu je znázornených nie 12, ale až 13 apoštolov. Trinástym je pravdepodobne majiteľ domu, kde sa konala večera, alebo apoštol Matej, ktorého zvolili potom, ako sa obesil Judáš.

Ročne chrám navštívi 3000 turistov. V zime sú návštevy ojedinelé. Vďaka zápisu do zoznamu UNESCO tam prichádzajú školské exkurzie aj skupiny dôchodcov. Chrám v Ladomírovej je živý, konajú sa v ňom bohoslužby. Hoci má obec aj nový murovaný chrám, v drevenom sú bohoslužby od Veľkej noci do sviatku sv. Michala.

Areály obidvoch chrámov dopĺňa drevené oplotenie. Cerkvi patria do Prešovskej archieparchie. Gréckokatolícky arcibiskupský úrad v Prešove spolu s farskými úradmi v Hunkovciach a v Ladomirovej sa o ne intenzívne starajú.

Treťou gréckokatolíckou cerkvou zo vzácneho zoznamu je filiálny drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej v okrese Sobrance, ktorý patrí do Košickej eparchie. Pochádza z roku 1730, má vzácny ikonostas. Starosta obce Ján Sakulič pre TASR uviedol, že bohoslužby sa tu konajú v nedeľu a vo sviatok. Turisti sa musia nahlásiť dopredu, aby zabezpečili sprievodcu. Po zápise do zoznamu UNESCO im návštevnosť stúpla v priemere o 40 %.

"Tieto gréckokatolícke drevené chrámy na Slovensku ako komplex ľudovej drevenej sakrálnej architektúry sú nesmierne veľkým vkladom našej krajiny do európskej a svetovej kultúry. Sú autentickým prejavom nielen múdrosti, šikovnosti, pracovitosti a šľachetnosti generácií našich predkov, ale sú aj prejavom ich hlbokej viery, duchovnosti a kultúry. Ľud, ktorý žil pod Karpatmi, staval tieto chrámy z lásky k Bohu a z lásky k človekovi a z veľkej túžby po živote aj tom duchovnom živote, večnom živote. Bol to taký konkrétny prejav kultúry života týchto ľudí," uviedol Petrík.

Podľa jeho vyjadrenia, je úžasné, ako citlivo dokázali vložiť tieto chrámy do krajiny. Medzi životným prostredím a samotnou sakrálnou stavbou panuje súlad. "Drevené chrámy, ktoré boli pôvodne postavené bez klincov a pospájané drevenými spojmi, sú nádherným znakom harmónie Božieho stvorenstva a celého vesmíru, kde všetko do seba zapadá a vzájomne súvisí." Ako dodal, stavby bez klincov robili ľudoví architekti preto, lebo klincami bol pribitý Kristus na kríž a stavitelia chrámov sa snažili klince nepoužiť.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

20. augusta 2017 17:03

Vedci objavili v Európe nový druh hada, v tíme bol aj Slovák
Užovka obojková je jedným z najpočetnejších a najčastejšie pozorovaných hadích druhov Európy.

sk
18. augusta 2017 15:34

Zomrela vedkyňa, ktorá skúmala Einsteinov mozog
Diamondová ako prvá zistila a dokázala, že mozog sa počas života môže meniť. Dôkazy o tom našla práve pri skúmaní vzoriek odobratých z Einsteinovho mozgu po jeho smrti.

sk
14. augusta 2017 11:22

Sonda Cassini sa dostala k atmosfére planéty Saturn
Družica začala prvý z piatich preletov v ultratesnej blízkosti tohto telesa, pričom sa dotýka vrchnej časti jeho atmosféry. Vedci očakávajú od manévru nové údaje o chemickom zložení planéty.

sk



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac