Attack on Prime Minister
News in English
Európski archeológovia sa podľa DutchNews.nl netaja radosťou, že dostali šancu študovať skryté dedičstvo, zároveň však tvrdia, že toto dedičstvo je lepšie zachované pod vodou.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 23. augusta (TASR) - Vysychajúce rieky, jazerá a vodné nádrže v Európe odhaľujú skryté poklady – cenné z hľadiska svojho historického dedičstva –, avšak archeológovia sa obávajú, že ich stav sa môže zhoršiť, ak už nebudú chránené vodou. Na túto situáciu upozorňuje holandský spravodajský server DutchNews.nl.
V holandskej provincii Frízsko odhalil pokles vodnej hladiny pne stromov, o ktorých sa predpokladá, že sú staré 10.000 – 15.000 rokov. Klesajúca hladina v rieke Rýn v Nemecku odkryla takzvané "hladové kamene", pripomínajúce dávnejšie suchá, ktoré viedli k stratám úrody a k hladomoru. V Španielsku zase trojmesačné sucho odhalilo 4000 rokov starý kamenný kruh Guadalperal, známy ako "španielsky Stonehenge", zatiaľ čo v meste Ourense na severozápade Španielska pokles vody odhalil rozsiahly rímsky tábor.
Európski archeológovia sa podľa DutchNews.nl netaja radosťou, že dostali šancu študovať skryté dedičstvo, zároveň však tvrdia, že toto dedičstvo je lepšie zachované pod vodou.
"Je zaujímavé, keď sa objavia vraky lodí, o ktorých sme predtým nevedeli – ale akonáhle sú vystavené pôsobeniu kyslíka, ich stav sa veľmi rýchlo zhoršuje,“ povedal pre holandskú televíznu stanicu NOS podvodný archeológ André van Holk z múzea Batavialand v provincii Flevoland.
Van Holk sa obáva, že veľa z toho, čo sa teraz objavuje, zmizne ešte skôr, než si to archeológovia stihnú pozrieť a prebádať. Aj keď sú nálezy včas nahlásené, nedostatok personálu znemožňuje archeológom vyšetrenie každého nálezu. "Sú to preteky s časom," opísal situáciu van Holk, ktorý so svojím tímom pracuje na konzervovaní vrakov lodí vo Flevopolderi, najväčšom ostrove Holandska a zároveň i najväčšom umelom ostrove na svete.
Odborníci tvrdia, že nejde len o záchranu predmetov zrazu vynorených spod vody, ale rovnako dôležité je aj zachovanie "kontextu", čiže prostredia v ktorom sa nachádzajú.
"Materiál okolo objektu rozpráva väčší príbeh. To si tiež vyžaduje preskúmanie," povedal Martijn Manders z holandskej vládnej služby na ochranu dedičstva. Spresnil, že po celé roky sa väčšina archeológov nezaujímala o pôdu v riekach alebo okolo nich, tá je však úzko spätá s našou civilizáciou a hovorí či už o obchodných aktivitách, ktoré sa tam počas rokov odohrávali, alebo o bitkách, ku ktorým došlo buď v rímskych časoch, buď počas tzv. osemdesiatročnej vojny" čiže holandských bojov za nezávislosť, alebo počas výsadku spojencov v Holandsku cez druhú svetovú vojnu. "Teraz je to všetko v ohrození," zhodnotil situáciu Manders.
Podľa jeho slov jedným zo spôsobov, ako zachovať lokality historického dedičstva pod vodou, sú vodozádržné opatrenia, a zabezpečiť, aby sa voda z riek nedostávala príliš rýchlo do mora.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
V holandskej provincii Frízsko odhalil pokles vodnej hladiny pne stromov, o ktorých sa predpokladá, že sú staré 10.000 – 15.000 rokov. Klesajúca hladina v rieke Rýn v Nemecku odkryla takzvané "hladové kamene", pripomínajúce dávnejšie suchá, ktoré viedli k stratám úrody a k hladomoru. V Španielsku zase trojmesačné sucho odhalilo 4000 rokov starý kamenný kruh Guadalperal, známy ako "španielsky Stonehenge", zatiaľ čo v meste Ourense na severozápade Španielska pokles vody odhalil rozsiahly rímsky tábor.
Európski archeológovia sa podľa DutchNews.nl netaja radosťou, že dostali šancu študovať skryté dedičstvo, zároveň však tvrdia, že toto dedičstvo je lepšie zachované pod vodou.
"Je zaujímavé, keď sa objavia vraky lodí, o ktorých sme predtým nevedeli – ale akonáhle sú vystavené pôsobeniu kyslíka, ich stav sa veľmi rýchlo zhoršuje,“ povedal pre holandskú televíznu stanicu NOS podvodný archeológ André van Holk z múzea Batavialand v provincii Flevoland.
Van Holk sa obáva, že veľa z toho, čo sa teraz objavuje, zmizne ešte skôr, než si to archeológovia stihnú pozrieť a prebádať. Aj keď sú nálezy včas nahlásené, nedostatok personálu znemožňuje archeológom vyšetrenie každého nálezu. "Sú to preteky s časom," opísal situáciu van Holk, ktorý so svojím tímom pracuje na konzervovaní vrakov lodí vo Flevopolderi, najväčšom ostrove Holandska a zároveň i najväčšom umelom ostrove na svete.
Odborníci tvrdia, že nejde len o záchranu predmetov zrazu vynorených spod vody, ale rovnako dôležité je aj zachovanie "kontextu", čiže prostredia v ktorom sa nachádzajú.
"Materiál okolo objektu rozpráva väčší príbeh. To si tiež vyžaduje preskúmanie," povedal Martijn Manders z holandskej vládnej služby na ochranu dedičstva. Spresnil, že po celé roky sa väčšina archeológov nezaujímala o pôdu v riekach alebo okolo nich, tá je však úzko spätá s našou civilizáciou a hovorí či už o obchodných aktivitách, ktoré sa tam počas rokov odohrávali, alebo o bitkách, ku ktorým došlo buď v rímskych časoch, buď počas tzv. osemdesiatročnej vojny" čiže holandských bojov za nezávislosť, alebo počas výsadku spojencov v Holandsku cez druhú svetovú vojnu. "Teraz je to všetko v ohrození," zhodnotil situáciu Manders.
Podľa jeho slov jedným zo spôsobov, ako zachovať lokality historického dedičstva pod vodou, sú vodozádržné opatrenia, a zabezpečiť, aby sa voda z riek nedostávala príliš rýchlo do mora.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
