< sekcia UNESCO a veda

Nositeľ Nobelovej ceny Richard Feynman sa narodil pred sto rokmi

V piatok 11. mája si pripomíname 100. výročie narodenia Richarda Feynmana, vedca, ale aj vtipného popularizátora vedy a všestranne nadaného človeka. Foto: Wikipedia

Jeho známa životopisná kniha To nemyslíte vážne, pán Feynman vyšla v roku 1985.

New York/Bratislava 11. mája (TASR/Teraz.sk) - To nemyslíte vážne, pán Feynman! Bonmot, ktorý sa stal zároveň názvom jeho životopisu, preslávil známeho fyzika a nositeľa Nobelovej ceny na celom svete. V piatok 11. mája si pripomíname 100. výročie narodenia Richarda Feynmana, vedca, ale aj vtipného popularizátora vedy a všestranne nadaného človeka.

Richard Phillips Feynman sa narodil 11. mája 1918 vo Far Rockaway, v štvrti Queens v New Yorku. Pochádzal zo židovskej rodiny. Po svojich rodičoch zdedil zmysel pre humor a schopnosť klásť otázky. Záľuba v opravovaní rádií ho priviedla k elektrotechnike. "Bavili ma rádiá. Sprvu som mal kryštálku, ktorú som si kúpil v obchode. Počúval som ju večer cez slúchadlá, než som zaspal. Ak mama s otcom išli večer na návštevu, po návrate zašli ku mne do izby a zložili mi slúchadlá – a pritom si robili starosti, čo mi asi naliezlo do hlavy, kým som spal," spomína Feynman vo svojom životopise.

Na strednej škole sa začal zaujímať o matematiku. Študoval na Massachusettskom technologickom inštitúte( MIT - Massachusetts Institute of Technology) v meste Cambridge, kde v roku 1939 absolvoval bakalárske štúdium a v roku 1942 Princetonskú univerzitu (Princeton University) v New Jersey.

Zameriaval sa na kvantovú mechaniku, už v tomto čase vytváral základ tzv. Feynmanových diagramov, ktoré prehľadne graficky znázorňujú interakcie elementárnych častíc.

Podieľal sa na Projekte Manhattan, v ktorom americká armáda vyvíjala atómovú bombu. Práca v laboratóriách v Los Alamos prebiehala v režime prísneho utajenia a v izolácii, takže sa unudený vedec zabával rôznymi spôsobmi, napríklad hrou na perkusie, ale aj číselnými príkladmi.

Počas doktorandského štúdia sa Feynman oženil s Arline Greenbaumovou, ktorej však diagnostikovali tuberkulózu. Chorobe podľahla 16. júna 1945.

Istý čas Feynman pôsobil na Cornellovej univerzite (Cornell University) v Ithace, v štáte New York. V rokoch 1949 a 1951 navštívil Brazíliu, kde využil svoje muzikantské a perkusionistické schopnosti.

Keď v roku 1949 uskutočnil Sovietsky zväz prvú pokusnú explóziu svojej vlastnej atómovej bomby, rozbehlo sa v USA rozsiahle vyšetrovanie, v ktorom obvinili zo špionáže viacerých Feynmanových kolegov. Aj na samotného Feynmana mala FBI rozsiahly spis.

Z viacerých pracovných ponúk sa Feynman rozhodol pre Kalifornskú technickú univerzitu (California Institute of Technology – Caltech) v Pasadene v Kalifornii, pretože bol preňho veľmi dôležitý kontakt so študentmi, ktorých považoval za zdroj svojej inšpirácie. Pre svoje pedagogické schopnosti získal prezývku „Veľký vykladač“, keďže bol presvedčený, že sa aj najzložitejšia fyzikálna problematika dá vysvetliť zrozumiteľne.

Podarilo sa mu to aj v prípade kvantovej elektrodynamiky (QED). Ide o teóriu, ktorá vysvetľuje elektromagnetické javy na úrovni elementárnych častíc. Práve za svoj prínos v tejto oblasti získal Richard Feynman v roku 1965 Nobelovu cenu za fyziku spoločne s Julianom Schwingerom a Šiničiróm Tomonagom. Problematiku aj pre laikov zrozumiteľne vysvetľuje vo svojej knihe QED, nezvyčajná teória svetla a látky.

V roku 1952 sa Feynman oženil s Mary Louise Bellovou, s ktorou sa však po štyroch rokoch manželstva rozviedli. Jeho treťou manželkou sa stala Angličanka Gweneth, s ktorou mal syna Carla a dcéru Michelle.

Jeho známa životopisná kniha To nemyslíte vážne, pán Feynman vyšla v roku 1985. V roku 1986 sa Feynman stal členom komisie, ktorá skúmala príčiny tragédie amerického raketoplánu Challenger. Zostavil ju priamo prezident USA Ronald Reagan a na jej čele stál bývalý štátny sekretár USA William P. Rogers. Ukázalo sa, že nízka teplota v deň štartu zmenila vlastnosti tesnenia, ktoré stratilo pružnosť. Feynman tento záver demonštroval priamo na televíznej obrazovke v pohári s ľadovou vodou. Svoje skúsenosti s prácou v komisii zužitkoval vo svojej knihe s názvom Kto sa stará o to, čo si ľudia myslia?

V roku 1978 mu diagnostikovali rakovinu. Po opakovaných operáciách bol odkázaný na dialýzu a 15. februára 1988 zomrel. Jeho posledné slová boli: "Nerád by som dvakrát umieral, je to nudné."

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.