Bratislava/Miami 14. októbra (TASR) - Apollo 7 sa hlási z obežnej dráhy. Týmito slovami sa začal jeden z najsledovanejších televíznych prenosov v histórii, ktorým bolo prvé televízne vysielanie z kozmu. Presnejšie išlo o sedem krátkych televíznych vstupov z americkej kozmickej lode Apollo 7. Išlo o prvý americký pilotovaný let do kozmu s trojčlennou posádkou. Kozmonauti Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham boli v kozme od 11. do 22. októbra 1968.

Od prvého vesmírneho televízneho vstupu uplynie v sobotu 14. októbra už 55 rokov.

Vesmírny program Apollo rozbiehal americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) od prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. Mal nadviazať na pôvodný program Mercury zameraný na vývoj menších kozmických lodí pre jedného pilota určených na let po obežnej dráhe Zeme. Od 9. septembra 1959 do 21. novembra 1961 prebehlo v rámci programu Mercury až 16 bezpilotných letov do kozmu, väčšina z nich bola úspešná.

Ako prvý kozmonaut odštartoval Alan Bartlett „Al“ Shepard, a to 5. mája 1961, teda 23 dní po tom, ako poslal Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme svojho astronauta Jurija Gagarina (12. apríl 1961). Jeho kozmická loď však letela len po tzv. balistickej dráhe a dosiahla hranicu vesmíru. Podľa niektorých zdrojov sa preto za prvého kozmonauta USA považuje John Glenn, ktorý sa 20. februára 1962 dostal až na obežnú dráhu Zeme a našu planétu obletel trikrát.

Začiatky vesmírneho projektu Apollo poznamenala tragédia. Všetci traja členovia posádky modulu Apollo 1 zahynuli pri požiari, ktorý vznikol počas cvičnej simulácie odpočítavania 27. januára 1967.

Ďalším letom, tento raz už úspešným, bol práve Apollo 7. Kozmickú loď vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Saturn 1B. Štart sa uskutočnil 11. októbra 1968 o 11:02:45 miestneho času (teda 15:02:45 greenwichského času), v priamom prenose ho vysielala televízia.

Traja kozmonauti Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham tvorili záložnú posádku pre Apollo 1. Na obežnej dráhe Zeme strávili 11 dní, pričom let nesprevádzali žiadne technické poruchy, iba nedorozumenia medzi posádkou a riadiacim centrom, ale aj medzi astronautmi navzájom. Príčinou bola predovšetkým chrípka, ktorú dostal veliteľ posádky Schirra a nakazil ňou ostatných členov. Z ochorenia, ktoré za normálnych okolností nie je spravidla nebezpečné, hrozili v beztiažovom stave komplikácie, čo prispelo k napätiu na palube. Schirra tiež niektoré testy, ktoré boli súčasťou programu, označil za idiotské.

Nie celkom ideálna nálada poznamenala aj prvý televízny vstup, ktorý sa začal o niečo neskôr oproti pôvodnému plánu. Napokon však diváci mohli vidieť v niekoľkých vstupoch troch astronautov vznášať sa v kozmickej lodi a zjesť prvé teplé jedlo vo vesmíre.

Zo záznamu vysielala obrázky z kozmu aj Československá televízia. Úspech prenosov bol taký veľký, že sa členovia posádky ešte počas pobytu v kozme stali čestnými členmi Amerického zväzu televíznych a rozhlasových umelcov.

Počas 11-dňového letu sa podarilo posádke lode Apollo 7 zhotoviť snímky povrchu zeme aj zemskej atmosféry, súčasťou experimentu bolo aj sledovanie krvného obrazu, tlaku a demineralizácie kostí kozmonautov. Konanie kozmonautov však bolo po pristátí vyhodnotené ako neprofesionálne a boli z vesmírneho programu vyradení.

Ďalším letom Apollo 8, 9 a 10 sa podarilo priblížiť k Mesiacu a napokon členovia posádky letu Apollo 11 vstúpili 20. júla 1969 ako prví ľudia v histórii na mesačný povrch. Celkovo sa podarilo v rámci programu Apollo pristáť na Mesiaci 5-krát, Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Program uzavrel let Apollo 17 v decembri roku 1972.





Zdroje: nasa.gov.com, space.com