Podľa vedcov budú roboty raz schopné vtipkovať, pravdepodobne však nebudú vedieť odhadnúť, kedy je na to vhodná situácia.
Autor TASR
Svet 17. februára (TASR) — Vo svete vedy sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Vedci skúmali schopnosť prejavovať súcit u štvorročných a päťročných detí a objasnili, ako fungujú komunikačné a spoločenské schopnosti robotov. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Roboty raz budú schopné vtipkovať, pravdepodobne však nebudú vedieť odhadnúť, kedy je na to vhodná situácia. Nedokážu využiť dôležitý aspekt žartov, ktorým je moment prekvapenia, a prepojiť si navzájom nesúvisiace poznatky, ktoré vtipný moment vytvárajú. Povedal to odborník v oblasti umelých neurónových sietí a hybridných inteligentných systémov Cornelius Weber z univerzity v Hamburgu.
Ak ľudia chcú, aby sa s nimi umelá inteligencia dokázala rozprávať, musí najskôr získať informácie z dát. Nejde však nejde len o kvantitu informácií, ale aj o spôsob ich spracovania, dodáva Weber.
Weber však upozorňuje, že ľudia by nemali zbytočne vyhľadávať čoraz viac systémov používajúcich umelú inteligenciu, či už tzv. smart domácnosť alebo rôzne chatboty.
Štvorročné a päťročné deti nie sú ochotné prejavovať súcit a pomôcť iným, ak hrozí, že by prišli o prisľúbenú odmenu. Vedci deťom povedali, že ak dokončia skladačku puzzle, dostanú ako odmenu nálepku. Deti sa hrali v skupine dospelých či nastrčených osôb, ktorým autori výskumu úmyselne dali nepasujúce dieliky puzzle.
Osoby s nepasujúcimi dielikmi v prítomnosti detí trikrát po sebe so zvyšujúcou sa intenzitou vyjadrili rozrušenie z toho, že nebudú môcť puzzle dokončiť a získať nálepku.
Deti sa síce snažili "rozrušených" dospelých upokojiť slovami "to je v poriadku" alebo "možno nabudúce", no výmenu dielikov puzzle neponúkli.
Počas uplynulého týždňa (11. februára) si vedecký svet pripomenul i medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý v roku 2015 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Jeho cieľom je poukázať na to, že ženy a dievčatá zohrávajú vo vede a technike dôležitú úlohu. Takisto je potrebné podporiť zviditeľňovanie žien a témy rovnosti vo vede.
Roboty raz budú schopné vtipkovať, pravdepodobne však nebudú vedieť odhadnúť, kedy je na to vhodná situácia. Nedokážu využiť dôležitý aspekt žartov, ktorým je moment prekvapenia, a prepojiť si navzájom nesúvisiace poznatky, ktoré vtipný moment vytvárajú. Povedal to odborník v oblasti umelých neurónových sietí a hybridných inteligentných systémov Cornelius Weber z univerzity v Hamburgu.
Ak ľudia chcú, aby sa s nimi umelá inteligencia dokázala rozprávať, musí najskôr získať informácie z dát. Nejde však nejde len o kvantitu informácií, ale aj o spôsob ich spracovania, dodáva Weber.
Weber však upozorňuje, že ľudia by nemali zbytočne vyhľadávať čoraz viac systémov používajúcich umelú inteligenciu, či už tzv. smart domácnosť alebo rôzne chatboty.
Štvorročné a päťročné deti nie sú ochotné prejavovať súcit a pomôcť iným, ak hrozí, že by prišli o prisľúbenú odmenu. Vedci deťom povedali, že ak dokončia skladačku puzzle, dostanú ako odmenu nálepku. Deti sa hrali v skupine dospelých či nastrčených osôb, ktorým autori výskumu úmyselne dali nepasujúce dieliky puzzle.
Osoby s nepasujúcimi dielikmi v prítomnosti detí trikrát po sebe so zvyšujúcou sa intenzitou vyjadrili rozrušenie z toho, že nebudú môcť puzzle dokončiť a získať nálepku.
Deti sa síce snažili "rozrušených" dospelých upokojiť slovami "to je v poriadku" alebo "možno nabudúce", no výmenu dielikov puzzle neponúkli.
Počas uplynulého týždňa (11. februára) si vedecký svet pripomenul i medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý v roku 2015 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Jeho cieľom je poukázať na to, že ženy a dievčatá zohrávajú vo vede a technike dôležitú úlohu. Takisto je potrebné podporiť zviditeľňovanie žien a témy rovnosti vo vede.