Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia UNESCO a veda

Vo vesmíre je tajný raketoplán. Američania tvrdia, že nejde o zbraň

Miniraketoplán X-37B na prvý pohľad vyzerá ako dokonalá zmenšenina pilotovaných raketoplánov. Foto: space.com

Miniraketoplán X-37B na prvý pohľad vyzerá ako dokonalá zmenšenina pilotovaných raketoplánov.

Bratislava 24. mája (Teraz.sk) - Od 20. mája plní svoje úlohy na obežnej dráhe bezpilotný raketoplán X-37B, ktorý patrí US Air Force. Účel výpravy ani predpokladaná dĺžka pobytu vo vesmíre neboli oznámené. Letecké sily Spojených štátov vlastnia dve tieto opakovane použiteľné lode, ktoré už pôsobili vo vesmíre celkovo trikrát - vždy bez udania cieľov a výsledkov misie. Informoval o tom portál ihned.cz.

Súčasná v poradí štvrtá misia tohto typu nesie označenie OTV 4 (Orbital Test Vehicle 4) - a to je tak asi všetko, čo sa o nej s určitosťou vie.

"Predstavitelia US Air Force len opakovane vyhlasujú, že X-37B nie je kozmická zbraň,"
poznamenáva k poslaniu lodi server Space.com. "Zdôrazňujú, že hlavným poslaním týchto strojov sú dlhodobé testy materiálov a technológií na obežnej dráhe, ktoré umožnia konštruovať opakovane použiteľné lode pre budúce misie."

X-37B na prvý pohľad vyzerá ako dokonalá zmenšenina pilotovaných raketoplánov Space Shuttle - do nákladového priestoru každého z nich by sa pohodlne zmestili oba stroje, ktorými letectvo USA disponuje. Štartujú zvyčajne pomocou nosičov Atlas a má sa za to, že sa pohybujú po obežných dráhach vo výške okolo 300 až 400 kilometrov - teda podobne ako Space Shuttle alebo Medzinárodná vesmírna stanica ISS.


Astronautka Catherine Grace Colemanová v raketopláne Space Shuttle celkom strávila vo vesmíre 20 dní, 20 hodín a 44 minút.
Foto: wikimedia.org

Rovnako ako raketoplány Space Shuttle i X-37B vie podľa potreby vo vesmíre manévrovať. Neprítomnosť ľudí na palube a solárne panely mu umožňujú veľmi dlhý pobyt na obežnej dráhe. O jeho skutočnom poslaní sa ale nevie skoro nič - a tak je obostretý radom mýtov, nejasností a niekedy aj propagandistických dezinformácií.

Nechýba ani tvrdenie, že má vo vesmíre vykonávať špionáž, ničiť cudzie satelity, niesť zbrane hromadného ničenia a že jeho vývoj a vypustenie porušuje medzinárodné dohody.

Vývoj X-37 začala spoločnosť Boeing roku 1999 vo svojom oddelení Phantom Works, podieľala sa na ňom aj NASA, agentúra pre pokročilé obranné projekty DARPA a vojenské letectvo. Kozmickej premiéry sa dočkal až 22. apríla 2010. Na nízku obežnú dráhu ho z odpaľovacej rampy č. 41 na Cape Canaveral vyniesla raketa Atlas V v konfigurácii označovanej ako 501. potom lietal až do 3. decembra toho istého roku.

Rovnako ako raketoplány Space Shuttle je X-37B vybavený nákladovým priestorom s dverami, ktoré sa po dosiahnutí obežnej dráhy otvoria. Majú rozmery len 2,1 x 1,2 metra - ale čo sa ukrýva za nimi, to vie len málokto. Isté je len to, že vďaka tomu je možné vystaviť náklad podmienkam kozmického priestoru, alebo vypustiť malý satelit.

Po splnení úloh sa X-37 vracia na Zem kĺzavým letom ako dnešné raketoplány Space Shuttle. Rovnako ako ony je teda aj mnohonásobne použiteľný. Ciele týchto misií môžu byť rôzne: skúšky technológií a navigačných systémov pre iné kozmické stroje, vynášanie malých satelitov na obežnú dráhu, materiálové testy a pokusy vykonávané v stave beztiaže - vrátane biologických.