< sekcia Video

Pani Hežeľová z obce Slanec tkala od 15 rokov, krosná dala do múzea

Na snímke 78-ročná pani Zuzana Hežeľova tká na vyše storočných krosnách v Obecnom múzeu v Slanci. Foto: TASR/Roman Hanc

Kedysi sa bežne tkali doma plachty, uteráky či košele. Plachta sa podľa nej dala utkať za deň. Zložitejšie a farebné vzory na obrusoch trvali o čosi dlhšie. Stop tkaniu dali obchody.

Slanec 31. marca (TASR) - Obecné múzeum v Slanci (Košice-okolie) ukrýva aj vyše 100-ročné krosná, ktoré dlhé roky slúžili miestnej obyvateľke Zuzane Hežeľovej. Narodila sa v roku 1935.

"Mamka ma naučila tkať, keď som mala 15 rokov. Krosná mal doma každý," povedala v rozhovore pre TASR. Zdôraznila, že kedysi sa bežne tkali doma plachty, uteráky, košele, nekupovali sa ako teraz.

Pani Hežeľová predvádzala v Slanci tkanie aj školákom, rozprávala im o svojich mladých časoch. Plachta sa podľa nej dala utkať aj za deň, zložitejšie a farebné vzory na obrusoch trvali o čosi dlhšie. Naplno tkať začala ako 19-ročná, keď sa vydala. "Mali sme plno konope, priadla som, tkali sme plachty, uteráky, utierky," opísala. S úsmevom hovorí, že skúšať tkali aj jej synovia ako deti.

Tu bude player



Príprava konope pred tkaním bola ťažká. "Veľká robota to bola." V novembri a decembri ženy priadli, až potom začali tkať. "Pokiaľ prišla Veľká noc - sviatok, tak dovtedy bolo treba utkať." Stop tkaniu dali obchody, ktoré ponúkali tovar, dovtedy domácky vyrábaný. Pani Hežeľová s úsmevom spomína, že starší ľudia si aj potom viac cenili doma utkané veci, lebo vraj vydržali viac. Doma ukrýva dva veľké utkané kotúče pre dcéru, zatiaľ však nie sú využité.

Po tom, čo vznikali družstvá, upadalo postupne aj siatie konope, ľudia nemali kde siať. "Tkali sa potom len pokrovce," spomína Zuzana Hežeľová. Myslí si, že v súčasnosti by na krosnách doma nikto netkal, v obchodoch je výber tovaru veľký.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.

\r\n
\r\n
\r\nPríprava konope pred tkaním bola ťažká. \"Veľká robota to bola.\" V novembri a decembri ženy priadli, až potom začali tkať. \"Pokiaľ prišla Veľká noc - sviatok, tak dovtedy bolo treba utkať.\" Stop tkaniu dali obchody, ktoré ponúkali tovar, dovtedy domácky vyrábaný. Pani Hežeľová s úsmevom spomína, že starší ľudia si aj potom viac cenili doma utkané veci, lebo vraj vydržali viac. Doma ukrýva dva veľké utkané kotúče pre dcéru, zatiaľ však nie sú využité.
\r\n
\r\nPo tom, čo vznikali družstvá, upadalo postupne aj siatie konope, ľudia nemali kde siať. \"Tkali sa potom len pokrovce,\" spomína Zuzana Hežeľová. Myslí si, že v súčasnosti by na krosnách doma nikto netkal, v obchodoch je výber tovaru veľký.
\n","publisher":{"@type":"Organization","name":"TASR","logo":{"@type":"ImageObject","url":"http://www.tasr.sk/templates/tasr/assets/images/footerlogo_tasr.png","width":82,"height":15}},"description":"Kedysi sa bežne tkali doma plachty, uteráky či košele. Plachta sa podľa nej dala utkať za deň. Zložitejšie a farebné vzory na obrusoch trvali o čosi dlhšie. Stop tkaniu dali obchody. "}