< späť

VIDEO: V GMB vystavili diela L. Szalaya, K. Sokola a P. Picasa

Na snímke Býčie zápasy (keramika), Pablo Picasso. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Expozícia na celom druhom poschodí paláca je výnimočná aj množstvom diel a záštitou dvoch prezidentov Maďarskej republiky Jánosa Ádera a Slovenskej republiky Andreja Kisku.


Bratislava 21. januára (TASR) – Po dnešnom slávnostnom otvorení výstavy s názvom Lajos Szalay – Koloman Sokol – Pablo Picasso v Pálfiho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB) bude v piatok (22.1.) možnosť dôvernejšie spoznať týchto umelcov aj ich tvorbu. O 15. hodine sa začne kurátorský sprievod s riaditeľom GMB Ivanom Jančárom a historičkou umenia Lillou Szabó z Národnej galérie v Budapešti.

Špeciálnym hosťom bude syn Kolomana Sokola, George Sokol. Ten na tlačovej konferencii novinárom prezradil, prečo sa jeho otec podpisoval na obrazy menom psa Sambo, čo znamená kaburaba, aj prečo Koloman Sokol zomrel bez určenia národnej príslušnosti.

"Som rád, že na tejto výstave môže byť duch môjho otca. Po druhej svetovej vojne prišla naša rodina do Československa a keby tu nebola totalita, bol by som Slovákom," po slovensky zdôvodnil George Sokol emigráciu v roku 1948 a teraz prišiel z Ameriky.

Expozícia na celom druhom poschodí paláca je výnimočná aj množstvom diel a záštitou dvoch prezidentov Maďarskej republiky Jánosa Ádera a Slovenskej republiky Andreja Kisku. Je na nej reprezentatívny výber z uzavretej tvorby troch umelcov, ktorí majú všeličo spoločné, aj keď sa osobne nepoznali.

Okrem toho, že Lajos Szalay (1909–1995) a Koloman Sokol (1902–2003) emigrovali do Ameriky, ich tvorba vychádza z rovnakého geografického a duchovného prostredia. Na obrazy zachytávali vojnové a iné udalosti, citlivo reagovali na sociálnu situáciu, bytostne sa ich dotýkali utlačovaní a ubiedení ľudia. Ich témy sú rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi. Pri hľadaní ideálu krásy sa u nich spája telesná krása s duševnou. Blízke sú im biblické témy, u oboch nachádzame motívy Dona Quijota ako symbolu márneho boja s veternými mlynmi. Boli výbornými kresliarmi a bytostnými figuralistami.

Podľa Jančára tvorba oboch stredoeurópskych umelcov mala viacero spoločného aj s umeleckým velikánom 20. storočia Španielom Pablom Picassom (1881-1973). Jeho kubizmus Sokola ani Szalaya neovplyvnil, boli to skôr hraničiace otázky života a smrti, odcudzenosti a lásky, ktoré ich všetkých spájali. Aj preto je realizovaná prvýkrát táto spoločná výstava. Po Bratislave je plánovaná v Budapešti a iných mestách, možno aj v USA. Potrvá do 13. marca a bude z nej vydaný katalóg.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.