Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Prezidentské voľby

Z. Čaputová: Môžem osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča

Na snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová v Bratislave 13. marca 2019. Foto: TASR Pavel Neubauer

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou vydáva TASR v rámci série predvolebných rozhovorov s kandidátmi na pozíciu prezidenta SR.

Bratislava 13. marca (TASR) – Prezidentská kandidátka a podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová hovorí, že jej prierezová agenda môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. V úrade chce byť bližšie k ľuďom, chodiť do terénu. Právomoci hlavy štátu považuje za dostatočné, vyjasniť by sa však podľa nej mohli menovacie právomoci. V rozhovore pre TASR tiež priblížila, aké zákony by mala problém podpísať, či ktorým témam by sa chcela ako najvyšší ústavný činiteľ prioritne venovať.


-Odmietali ste vstup do politiky, no napokon ašpirujete na najvyšší post v krajine. Ako došlo k tejto zmene?-

Zmena prišla postupne. Ako advokátka som sa venovala aj systémovému nastaveniu orgánov verejnej moci. Postupne prichádzali ponuky, oslovilo ma až Progresívne Slovensko (PS), pretože som tých ľudí osobne poznala a dôverovala im. Stala som sa členkou a podpredsedníčkou hnutia. Neskôr prišli kolegovia s nápadom prezidentskej kandidatúry. Minulý rok nastali tragické udalosti a najmä masívna odozva verejnosti a volanie po slušnosti, férovosti, spravodlivosti, teda témach, pre ktoré som do politiky vstupovala. Po dlhom a ťažkom hľadaní som urobila túto ponuku.

-Nevnímate ako hendikep, že ste politický nováčik?-

Nie som nováčik v politickom priestore. Som nová v role političky, ale dlhé roky som komunikovala s rôznymi politikmi. Zastupovali sme ľudí, vyjednávali sme v parlamente, venovala som sa fungovaniu verejných orgánov.

-Ste podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS), kandidujete však ako nezávislá. Ako zabezpečíte svoju nezávislosť v prípade úspechu?-

Kandidujem ako občiansky kandidát, ale považujem za férové ponechať si členstvo v politickej strane. Som presvedčená o tom, že rolu nezávislého nadstraníckeho prezidenta by som zvládla. V prípade zvolenia by som z PS vystúpila. Ide zároveň o paralelu medzi mojím doterajším fungovaním, keď som ako právnička poskytovala právne služby, lebo aj prezidentský post je verejnou službou. Nezaujímalo ma, aké majú moji klienti politické či hodnotové preferencie, jednoducho bolo treba poskytnúť pomoc.

-Akým témam sa chcete prioritne venovať ako prezidentka?-


Prvou je vrátenie rovnováhy a férovosti v ekonomickej, environmentálnej i sociálnej oblasti. Máme deficity v tom, ako sú systémovo nastavené a niekedy aj personálne obsadené niektoré justičné orgány. Prezident má silnú právomoc v menovaní osôb, ktoré vytvárajú personálny substrát justičných orgánov. Budúci rok nás čaká menovanie generálneho prokurátora, čo je veľmi významná pozícia v našom systéme. Považujem za nesmierne dôležitú tému životného prostredia. Z hľadiska perspektívy budúcich generácií je neprimerane podceňovaná. Máme problém so zaobchádzaním s lesmi, riešením starých environmentálnych záťaží, odpadmi. Zamerať sa treba na globálne klimatické zmeny. Tiež sa chcem venovať oblasti seniorov, zanedbávaných detí, osamelých žien a matiek. Sme tretia najrýchlejšie starnúca populácia v rámci EÚ. Nemáme dobre vyvinutý systém dlhodobej starostlivosti o seniorov.

-Sú to veľmi konkrétne témy. Nebolo by ľahšie dosiahnuť to z vlády a parlamentu a nie z úradu prezidenta? Akými konkrétnymi krokmi ich môže prezident podľa vás presadiť?-

Prezident nemá zákonodarnú iniciačnú právomoc, majú ju poslanci parlamentu a ministerstvá. Paradoxne, niekedy sa stane, že návrh zákona, ktorý pripraví minister, vplyvom legislatívneho procesu minie svoj cieľ. Prezident je verejná autorita, subjekt, ktorý má najsilnejšiu legitimitu, pretože je volený priamo ľuďmi na rozdiel napríklad od ministra. Je to hlava štátu, môže byť v teréne, pri ľuďoch, môže byť ich hlasom a upozorňovať na prípady v praxi. Aktívny prezident tiež môže spolu s tímom odborníkov priniesť návrhy konkrétnych zámerov. Robiť z danej témy celospoločensky diskutovanú tému.

-Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?-

Považujem ich za pomerné silné, hoci by teoreticky mohli byť silnejšie. Neprihováram sa za posilnenie mandátu prezidenta a rozširovanie právomocí. Týmto úvahám by mala predchádzať poctivá odborná diskusia než návrh konkrétneho prezidenta alebo kandidáta. Sme parlamentnou republikou, parlament má mať "navrch". Preto mám reštriktívnejší prístup k právomociam prezidenta. Ak by sa otvárala ústava, mali by sa vyjasniť právomoci. Prax ukazuje, že mnohé z právomocí sú nejasne zadefinované, ako napríklad menovacie právomoci a aj v súvislosti s tým, do akej miery môže prezident využívať vyjednávací priestor s osobou poverenou na zostavovanie vlády.

-Čo považujete za najdôležitejšiu a najvýznamnejšiu právomoc prezidenta SR?-

Mimoriadne významné sú menovacie právomoci.

-Prezident je tu pre všetkých občanov. Vy ste skôr liberálka. Čo ponúkate konzervatívnym voličom, prečo by vo vás ako prezidentku mali vkladať dôveru?-

Mám prierezovú agendu, môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. Moje osobné názory sú liberálne, nesnažím sa ich schovávať až po prípadnom zvolení. Nie sú súčasťou agendy, ktorú budem presadzovať, vzhľadom na citlivosť, ktorú u niektorých ľudí vzbudzujú. Ak by mal v kultúrno-etických otázkach nastať posun jedným alebo druhým smerom, malo by to byť po širšom spoločenskom konsenze. V hodnotách nachádzam s mnohými veriacimi ľuďmi, ku ktorým sa hlásim, veľkú zhodu.

-Aké zákony by ste mali problém podpísať?-

Mala by som problém podpísať zákony, ktoré by javili prvky protiústavnosti, išli by na úkor niektorých sociálnych skupín, alebo by napríklad nemali kvalitne vypracovanú doložku vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ smerujeme ku kultúrno-etickým témam, rešpektovala by som názor väčšiny v parlamente, pokiaľ by zákon nešiel na úkor ľudských práv a slobôd a nebol by v rozpore s ústavou.

-Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Väčšina politikov hovorila, že je potrebné obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak. Navyše panoval názor, že by nových ústavných sudcov mal menovať nový prezident. Ako vnímate tento postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?

Mám pomerne kritický názor, parlament má v zmysle ústavy navoliť dvojnásobný počet sudcov v pomere k uprázdneným miestam, nestalo sa tak. Som presvedčená, že ak dôjde k navoleniu kandidátov, mal by ich vymenovať terajší prezident. K uprázdneniu mandátov sudcov ústavného súdu došlo v čase jeho funkčného obdobia. Ak by ich mal menovať nový prezident, mohol by si vybrať deväť sudcov podľa svojej "chuti", ktorí by potenciálne mohli rozhodovať o sťažnosti nasmerovanej proti voľbám, v ktorých by bol zvolený. To by mohla byť kolízia.

-Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom? Vystupovali by ste v parlamente a prednášali pravidelné správy o stave republiky?-


Veľmi by som si priala, keby nastal posun smerom ku konštruktívnej spolupráci, hoci prezident a vláda môžu predstavovať dva opačné hodnotové svety. Je prirodzené, že prezident je istou spätnou väzbou, napríklad cez správu o stave republiky. Nechcem byť iba kritikom, ale uvádzať aj pozitívne javy v spoločnosti. Prezident by mal byť aj nositeľ nádeje, aby ľudia neprepadli úplnej dezilúzii a nedôvere.

-Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako sa pozeráte na členstvo SR v NATO a našu účasť na zahraničných misiách? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?-

To, že sme súčasťou NATO ako systému kolektívnej obrany považujem za správne, dáva nám väčší pocit bezpečia a reálnej ochrany. Vyplývajú nám tým isté záväzky a povinnosti voči ostatným členským štátom NATO. Tento vzťah má smerovať k vyváženej spolupráci.

-Ako sa chcete podieľať na formovaní našej zahraničnej politiky?-

Som orientovaná proeurópsky, naše miesto je v EÚ. Historicky, kultúrne i hodnotovo patríme na Západ a mali by sme byť jeho aktívnou súčasťou. Nie sme nováčikom v EÚ, môžeme byť sebavedomým partnerom a prichádzať s témami, ktoré považujeme za dôležité a kľúčové. Aj v priestore V4 máme byť stabilným prvkom, aj v témach, ktoré je lepšie riešiť spoločne ako individuálne. Čelíme mnohým spoločným problémom, ako terorizmus, migrácia, globálne klimatické zmeny, téma bezpečnosti, organizovaného zločinu. Pokiaľ bude naše previazanie fungovať efektívne, môže zabezpečiť lepšie riešenie týchto spoločných problémov.

-Najväčším donorom vašej kampane je PS. Neodrazí sa to vo vašom nastavení ako prezidentky?-


Určite nie. Kolegovia ma poznajú a vedia, že tento typ záväzku na mňa nemôže fungovať a nikdy ani fungovať nebude. PS vzniklo preto, aby prispelo k zmene v spoločnosti a postaviť prezidentského kandidáta je zámerom širšej zmeny. Kampaň si vyžaduje určité finančné prostriedky. Bolo to pre mňa veľmi nápomocné okrem toho, že mi pomohli finančné dary od bežných občanov. Nezávislosť je skôr osobnostná dispozícia a k nej sa hlásim. Vo vzťahu k PS vzhľadom na financovanie kampane necítim žiadnu morálnu ani inú povinnosť.

-Ak by ste sa stali prezidentkou, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?-

Ideálne by bolo, keby sa ľudia na Slovensku po tých piatich rokoch viac usmievali, keby mali väčší pocit spokojnosti a bezpečia a nemali takú dezilúziu z politiky. Aby mali naopak chuť sa zapájať do vecí verejných, a aby sa posilnila dôvera ľudí vo fungovanie krajiny. Želala by som si, aby sme boli krajina, ktorá funguje férovejšie a spravodlivejšie pre všetkých.

-Ako by vyzerala vaša komunikácia s občanmi? V paláci býva deň otvorených dverí. Stačí to?-

Deň otvorených dverí by som ako milú tradíciu udržala. Ale moja predstava je byť pri ľuďoch tam, kde žijú. S ich problémami v danom mieste a teréne. Byť blízko problémom, ktoré riešia v danej lokalite.

-Kam by smerovala vaša prvá zahraničná cesta?-

Tradične do Českej republiky. Nielen kvôli tradícii. Je to bratský národ, dlho sme tvorili jeden štát. Vyrastala som do dospelosti v spoločnej republike, takže úplne prirodzene a veľmi rada týmto smerom.

Profil prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej



Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandiduje na post prezidentky Slovenskej republiky ako kandidátka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, v ktorej zastáva post podpredsedníčky. Jej meno sa spája s úspešným bojom proti pezinskej skládke, ktorému sa aktívne venovala 14 rokov.

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.

Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK s.r.o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Je členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW.

"Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan.

Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.

Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Zuzana Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej, a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov.

V roku 2013 Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa aj naďalej venuje environmentálnym témam. Je spoluautorkou viacerých publikácii a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW.

Zuzana Čaputová odovzdala 24. januára 2019 hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. "Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti.