SEKUNDY PO ŠTARTE: Raketoplán Challenger odštartoval na poslednú misiu

Na archívnej snímke z 28. januára 1986 diváci reagujú po explózii amerického raketoplánu Challenger krátko po štarte z Kennedyho vesmírneho centra na Floride. Foto: TASR/AP

Celá sedemčlenná posádka smerujúca do vesmíru zahynula presne pred 30 rokmi dňa 28. januára 1986 o 11.38 h miestneho času. Išlo o najhoršiu katastrofu v dejinách pilotovaných vesmírnych letov.

Autor TASR/TERAZ.sk

28. januára 2016 6:15,aktualizované 28. januára 2016 13:25

Mys Canaveral 28. januára (TASR/Teraz.sk) – Vo štvrtok 28. januára uplynie 30 rokov od havárie amerického raketoplánu Challenger, ktorý explodoval 73 sekúnd po štarte a zrútil sa do oceánu.

Cieľom jeho poslednej misie s označením STS-51-L boli vypustenie komunikačnej družice, astronomické pozorovania a experimenty. Celá sedemčlenná posádka smerujúca do vesmíru zahynula. Išlo o najhoršiu katastrofu v dejinách pilotovaných vesmírnych letov - do tých čias sa nestalo, aby pri kozmickom lete zahynulo naraz sedem osôb. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) okamžite zastavil na dva a pol roka lety všetkých raketoplánov.

OSUDNÝ DEŇ

V osudný deň 28. januára 1986 boli na palube raketoplánu veliteľ letu Francis Scobee, pilot Michael Smith, letový špecialista Ellison Onizuka, letová špecialistka Judith Resniková, letový špecialista Ronald McNair, palubný špecialista Gregory Jarvis a palubná špecialistka Christa McAuliffeová, ktorá nebola profesionálnou astronautkou. Do misie STS-51-L ju vybrali v roku 1985 v rámci programu Vesmírny učiteľ (Teacher in Space Project, TISP).

Na archívnej snímke z roku 1986 posádka raketoplánu Challenger, predný rad zľava pilot Michael J. Smith, veliteľ letu Francis R. (Dick) Scobee a letový špecialista Ronald E. McNair, zadný rad zľava letový špecialista Ellison Onizuka, palubná špecialistka, ktorá nebola profesiálnou astronautkou Christa McAuliffeová, palubný špecialista Gregory Jarvis a letová špecialistka Judith Resniková.

Tento program vyhlásil ešte v roku 1984 vtedajší prezident USA Ronald Reagan a vybraný učiteľ mal svojich žiakov vyučovať priamo z obežnej dráhy prostredníctvom televíznych prenosov. McAuliffeovú vybrali spomedzi viac ako 11.000 záujemcov; jej náhradníčkou bola Barbara Morganová.

Na archívnej snímke z 27. januára 1986 posádka raketoplánu Challenger, spredu veliteľ letu Francis R. (Dick) Scobee, letová špecialistka Judith Resniková, letový špecialista Ronald E. McNair, palubný špecialista Gregory Jarvis, letový špecialista Ellison Onizuka, palubná špecialistka, ktorá nebola profesiálnou astronautkou Christa McAuliffeová a pilot Michael J. Smith v Kennedyho vesmírnom centre na Floride.

V deň štartu raketoplánu vládlo na Myse Canaveral veľmi chladné počasie. Aj keď kontrola pred štartom neukázala nijaké vážne chyby, odborníci upozorňovali na to, že mráz mohol poškodiť vonkajšie tesnenie motorov raketoplánu. Udalosti krátko po štarte ukázali, že ich varovania neboli zbytočné.

Na snímke z 28. januára 1986 raketoplán Challenger počas štartu v Kennedyho vesmírnom centre na Floride.

Raketoplán Challenger odštartoval na svoju poslednú misiu 28. januára 1986 o 11.38 h miestneho času. Už tri dni po havárii bolo známe, že niekoľko sekúnd po štarte sa na vonkajšej strane rakety objavil čierny obláčik dymu. Ďalšie vyšetrovanie sa opieralo o počítačové údaje, filmové zábery a úlomky zničeného raketoplánu.

Raketoplán Challenger exploduje krátko po štarte nad Kennedyho vesmírnym centrom na Floride.

Prezidentská komisia tiež zistila, že v priebehu dopravy raketoplánu na kozmodróm došlo k miernemu poškodeniu kritického segmentu pravého motoru SRB. Ten bol mierne zdeformovaný a od presne kruhového tvaru ukazoval odchýlku až 15 milimetrov.

Na archívnej snímke z roku 1986 zamestnanci transportujú nájdené trosky explodovaného raketoplánu Challenger na Mys Canaverale.

Jeho tvar bol upravený hydraulickým lisom bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania. Nepodarilo sa dokázať podiel tohto zásahu na nehode, ale podľa všetkého tu mohlo dôjsť k prvotnému poškodeniu, ktoré potom dovŕšilo studené počasie a nespoľahlivosť dvoch tesniacich krúžkov.

Na archívnej snímke z 28. januára 1986 vtedajší americký prezident Ronald Reagan v Bielom dome vo Washingtone po tom, čo informoval národ o explózii amerického raketoplánu Challenger.

Vyšetrovacia komisia dodala prezidentovi USA záverečnú správu 9. júna 1986.

Na kombosnímke z 28. januára 1986 raketoplán Challenger exploduje krátko po štarte nad Kennedyho vesmírnym centrom na Floride.

Haváriu Challengera sledoval dav divákov priamo v Kennedyho vesmírnom stredisku. Členovia posádky v čase havárie a rozpadu raketoplánu ešte žili - ich smrť zapríčinil pravdepodobne dopad kabíny na morskú hladinu. Smutný koniec raketoplánu, ktorý bol dovtedy vnímaný ako symbol amerického sna a dokonalosti, otriasol celým svetom.

Na archívnej snímke z roku 1985 vysokoškolská učiteľka Christa McAuliffeová so svojimi deťmi Carolinou a Scottom počas prehliadky v americkom Concorde. Christa McAuliffeová bola jednou zo siedmich členov posádky explodovaného raketoplánu Challenger.

Tragický osud posádky Challengera, ale aj ďalších amerických astronautov pripomína pamätník na Myse Canaveral. Meno veliteľa letu Francisa Scobeeho nesie planetárium v San Pedre v americkom štáte Texas, mnoho škôl je pomenovaných po Christe McAuliffeovej, Univerzita Západnej Virgínie (WVU) udeľuje štipendium Ronalda McNaira, mená členov posádky havarovaného raketoplánu nesie sedem planétok a ich skupinový obraz je umiestnený v sídle Kongresu USA vo washingtonskom Kapitole.