Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zákon dovoľuje len úradné hlasovacie obálky. Najvyššia volebná rada však rozhodla - a to v rozpore so zákonom -, že môžu byť prijímané aj obálky bez úradnej pečiatky, uviedla Korunová.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 18. apríla (TASR) - Až 2,5 milióna hlasov mohlo byť zmanipulovaných v nedeľňajšom tureckom referende o posilnení právomocí prezidenta. Vyhlásila to dnes rakúska členka pozorovateľskej misie Rady Európy Alev Korunová.
"Zákon dovoľuje len úradné hlasovacie obálky. Najvyššia volebná rada však rozhodla - a to v rozpore so zákonom -, že môžu byť prijímané aj obálky bez úradnej pečiatky," uviedla Korunová, poslankyňa rakúskeho parlamentu za stranu Zelení-Zelená alternatíva.
Preto podľa Korunovej "existuje podozrenie, že až 2,5 milióna hlasov mohlo byť zmanipulovaných".
Prokurdská opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) hovorí o troch miliónoch neopečiatkovaných obálkach, píše agentúra Reuters.
Poslankyňa taktiež povedala, že polícia v prevažne kurdskom meste Diyarbakir bránila jej dvom kolegom z pozorovateľskej misie vstúpiť do volebných miestností. Hovorila aj o videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach, na ktorých vraj vidno, ako niektorí ľudia hlasujú viackrát.
Predseda Najvyššej volebnej rady Sadi Güven v pondelok odmietol tvrdenia o podvodoch. K neopečiatkovaným lístkom povedal, že ich dali voličom omylom a nechceli ich potom diskriminovať.
Ako dnes informovala tlačová agentúra Anadolu, z priebežných výsledkov referenda vyplýva, že zástancovia ústavných zmien zvíťazili v pomere 51,18 ku 48,82 percenta hlasov. Volebná účasť dosiahla vyše 85 percent.
Na umožnenie prešetrenia nezrovnalostí súvisiacich s nedeľňajším referendom v Turecku vyzvala dnes Európska komisia (EK). Jej hovorca Margaritis Schinas potvrdil, že obnovenie trestu smrti by znamenalo, že sa Turecko nechce priblížiť k Európskej únii.
"Vyzývame turecké úrady, aby dôkladne zvážili ďalšie kroky po referende a snažili sa prijímať rozhodnutia v duchu národného konsenzu. Vyzývame všetkých aktérov na podporu riadneho prešetrenia nezrovnalostí zistených pozorovateľmi pri referende," uviedol hovorca EK.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydala v pondelok správu, v ktorej konštatovala, že referendum o ústavných zmenách v Turecku sa neuskutočnilo v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Schinas potvrdil, že vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová je v kontakte s pozorovateľskou misiou OBSE v Turecku.
V súvislosti s návrhom tureckého prezidenta na obnovenie trestu smrti Schinas vyhlásil, že tento typ trestu je pre EÚ neprijateľný a je v priamom rozpore s jej základnými princípmi. "Obnovenie trestu smrti by bolo jasným signálom, že Turecko nechce byť súčasťou európskej rodiny," skonštatoval hovorca EK.
Turecko tiež trvá na zrušení vízovej povinnosti, čo mu EÚ sľúbila pri uzatváraní migračnej dohody. Schinas uviedol, že Ankare ešte stále zostáva sedem nesplnených kritérií, ktoré podmieňujú schválenie bezvízového styku. Doplnil, že Únia vedie s Tureckom dialóg a poskytuje mu poradenstvo, ako by malo upraviť legislatívu, aby splnilo podmienky Európskej únie podmienky na zrušenie víz.
"Zákon dovoľuje len úradné hlasovacie obálky. Najvyššia volebná rada však rozhodla - a to v rozpore so zákonom -, že môžu byť prijímané aj obálky bez úradnej pečiatky," uviedla Korunová, poslankyňa rakúskeho parlamentu za stranu Zelení-Zelená alternatíva.
Preto podľa Korunovej "existuje podozrenie, že až 2,5 milióna hlasov mohlo byť zmanipulovaných".
Prokurdská opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) hovorí o troch miliónoch neopečiatkovaných obálkach, píše agentúra Reuters.
Poslankyňa taktiež povedala, že polícia v prevažne kurdskom meste Diyarbakir bránila jej dvom kolegom z pozorovateľskej misie vstúpiť do volebných miestností. Hovorila aj o videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach, na ktorých vraj vidno, ako niektorí ľudia hlasujú viackrát.
Predseda Najvyššej volebnej rady Sadi Güven v pondelok odmietol tvrdenia o podvodoch. K neopečiatkovaným lístkom povedal, že ich dali voličom omylom a nechceli ich potom diskriminovať.
Ako dnes informovala tlačová agentúra Anadolu, z priebežných výsledkov referenda vyplýva, že zástancovia ústavných zmien zvíťazili v pomere 51,18 ku 48,82 percenta hlasov. Volebná účasť dosiahla vyše 85 percent.
Eurokomisia vyzvala na prešetrenie nezrovnalostí pri tureckom referende
Na umožnenie prešetrenia nezrovnalostí súvisiacich s nedeľňajším referendom v Turecku vyzvala dnes Európska komisia (EK). Jej hovorca Margaritis Schinas potvrdil, že obnovenie trestu smrti by znamenalo, že sa Turecko nechce priblížiť k Európskej únii.
"Vyzývame turecké úrady, aby dôkladne zvážili ďalšie kroky po referende a snažili sa prijímať rozhodnutia v duchu národného konsenzu. Vyzývame všetkých aktérov na podporu riadneho prešetrenia nezrovnalostí zistených pozorovateľmi pri referende," uviedol hovorca EK.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydala v pondelok správu, v ktorej konštatovala, že referendum o ústavných zmenách v Turecku sa neuskutočnilo v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Schinas potvrdil, že vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová je v kontakte s pozorovateľskou misiou OBSE v Turecku.
V súvislosti s návrhom tureckého prezidenta na obnovenie trestu smrti Schinas vyhlásil, že tento typ trestu je pre EÚ neprijateľný a je v priamom rozpore s jej základnými princípmi. "Obnovenie trestu smrti by bolo jasným signálom, že Turecko nechce byť súčasťou európskej rodiny," skonštatoval hovorca EK.
Turecko tiež trvá na zrušení vízovej povinnosti, čo mu EÚ sľúbila pri uzatváraní migračnej dohody. Schinas uviedol, že Ankare ešte stále zostáva sedem nesplnených kritérií, ktoré podmieňujú schválenie bezvízového styku. Doplnil, že Únia vedie s Tureckom dialóg a poskytuje mu poradenstvo, ako by malo upraviť legislatívu, aby splnilo podmienky Európskej únie podmienky na zrušenie víz.
