Tunis/Brusel/Paríž/Londýn 9. októbra (TASR) - Podnikateľka Vidída Búšamávíová, ktorá vedie Tuniskú konfederáciu priemyslu, obchodu a remesiel (UTICA), sa cíti byť poctená dnešným udelením Nobelovej ceny za mier. Získalo ju kvarteto pre národný dialóg v Tunisku, ktorého je UTICA členom.

Búšamávíová v reakcii pre televíziu i-Télé uviedla, že "kvarteto - to bol proces dialógu a ten sa odohral pokojne. Nobelova cena je jeho posvätením".

Ďalším členom kvarteta je odborová organizácia UGTT, ktorej generálny tajomník Husajn Abásí dnes pre i-Télé povedal, že Nobelova cena je vzdaním "pocty mučeníkom za demokratické Tunisko". Dodal, že úsilie mladých Tunisanov umožnilo "otočiť stranu za diktatúrou".

Tuniská prezidentská kancelária označila udelenie Nobelovej ceny za mier tuniskému kvartetu za vyvrcholenie intenzívneho procesu podporovaného vedením krajiny. Toto vyhlásenie dopĺňa kópia listu, ktorý nórskemu Nobelovmu výboru ešte v januári poslal prezident Bádží Káid Sibsí na podporu kandidatúry dnes ocenených občianskych združení.

"Táto cena posväcuje cestu, ktorú sme si vybrali - cestu hľadania konsenzuálnych riešení," uviedol dnes Sibsí na svojej facebookovej stránke.

Tuniská islamistická Strana obnovy (an-Nahda) v reakcii uviedla, že "príklad Tuniska podčiarkuje dôležitosť dialógu a národnej spolupatričnosti v regióne poznamenanom konfliktmi".

Udelenie Nobelovej ceny mieru kvartetu, ktoré presadzovalo pokojné odovzdanie moci v krajine, ustanovenie inštitútov demokracie a rešpektovanie základných práv, uvítala oficiálne už aj OSN, EÚ a hlavy mnohých štátov a vlád. Francúzsky prezident Francois Hollande to označil za veľké "povzbudenie" a Tunisko za príklad hodný nasledovania, okrem iného aj v boji s terorizmom.

Francúzsky ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon vo svojej reakcii pripomenul dvoch tuniských politikov: Šukrího Balajida a Muhammada Brahmího, ktorých vraždy spáchané v roku 2013 s odstupom len niekoľkých týždňov spôsobili v tuniskej spoločnosti šok, demonštrácie proti islamistickej Strane obnovy, najzávažnejšiu vládnu krízu od jazmínovej revolúcie v roku 2011, ako aj generálny štrajk.

Nobelov výbor dnes v zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúsenosť Tuniska dokazuje, že občianske spoločnosti a inštitúcie môžu hrať kľúčovú rolu pri demokratizácii krajiny - dokonca aj v zložitej politickej situácii - a môžu pomôcť krajinu priviesť k slobodným voľbám a pokojnému odovzdaniu moci.

Národný dialóg, ktorý v Tunisku zvolalo spomínané kvarteto a Strana obnovy, viedol k vytvoreniu novej vlády a v roku 2014 aj k zvoleniu nového prezidenta Sibsího - predsedu hlavnej protiislamistickej strany Hlas Tuniska (Nidáa Túnis).

Nobelov výbor poukázal na to, že Tunisko čelí zásadným politickým, ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Vyjadril však nádej, že práve ocenenie kvarteta bude príspevkom pre zachovanie demokracie v Tunisku a bude inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa na Blízkom východe, v severnej Afrike i v iných častiach sveta snažia šíriť mier a demokraciu. Nobelov výbor dnes vyzval tuniský ľud, aby pokračoval v posilňovaní demokracie, a to aj napriek ťažkostiam: jednou z nich je aj pretrvávajúca hrozba v podobe terorizmu.

Tunisko totiž tento rok zažilo dva veľké teroristické útoky a sériu incidentov. Krajine je v stave vysokej pohotovosti pred možnými útokmi islamistických radikálov od marca, keď islamistické komando v známom múzeu Bárdú (Bardo) v Tunise zabilo 21 turistov, ako aj v súvislosti s útokom z júna, keď ozbrojený muž na pláži neďaleko letoviska Súsa postrieľal 38 zahraničných dovolenkárov. K obom útokom sa prihlásil IS.