Attack on Prime Minister
News in English
V Bolívii vyšli ľudia do ulíc, aby vyjadrili hnev na pokusy bývalého prezidenta Eva Moralesa zotrvať pri moci.
Autor TASR
Mexiko 27. februára (TASR) - Najmenej 210 ľudí bolo vlani zabitých pri protestoch v Latinskej Amerike, kde viacero dovtedy stabilných demokratických krajín ako Čile, Bolívia či Kolumbia zachvátil chaos a neistota. Vyplýva to zo štvrtkovej správy Amnesty International (AI), z ktorej citovala agentúra DPA.
Na protivládnych demonštráciách zabili vlani prinajmenšom 83 ľudí na Haiti, 47 vo Venezuele, 35 v Bolívii, 31 v Čile, ôsmich v Ekvádore a šiestich v Hondurase, uvádza AI.
"Rok 2019 priniesol nové útoky na ľudské práva vo väčšine krajín Latinskej Ameriky s netolerantnými a čoraz autoritárskejšími vodcami, ktorí sa uchyľovali k čoraz násilnejším taktikám, aby ľuďom zabránili protestovať," uviedla Erika Guevarová-Rosasová z AI.
Ľudia vlani protestovali v latinskoamerických krajinách z rôznych dôvodov. V Ekvádore napríklad masové demonštrácie spustil návrh vlády na ukončenie dotácii na pohonné hmoty, v Čile zvýšenie cien cestovných lístkov na metro.
V Bolívii vyšli ľudia do ulíc, aby vyjadrili hnev na pokusy bývalého prezidenta Eva Moralesa zotrvať pri moci. Vo Venezuele ich zase popudil bezprecedentný ekonomický úpadok, ku ktorému došlo počas vlády venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
"Videli sme, že mládež povstala a požadovala zmeny naprieč celým regiónom, a vyvolala tak rozsiahle protesty v masovom meradle. Jej odvaha čeliť krutému útlaku zo strany štátu nám dodáva nádej a ukazuje, že budúce generácie nebudú zastrašované," uviedla Guevarová-Rosasová.
Na protivládnych demonštráciách zabili vlani prinajmenšom 83 ľudí na Haiti, 47 vo Venezuele, 35 v Bolívii, 31 v Čile, ôsmich v Ekvádore a šiestich v Hondurase, uvádza AI.
"Rok 2019 priniesol nové útoky na ľudské práva vo väčšine krajín Latinskej Ameriky s netolerantnými a čoraz autoritárskejšími vodcami, ktorí sa uchyľovali k čoraz násilnejším taktikám, aby ľuďom zabránili protestovať," uviedla Erika Guevarová-Rosasová z AI.
Ľudia vlani protestovali v latinskoamerických krajinách z rôznych dôvodov. V Ekvádore napríklad masové demonštrácie spustil návrh vlády na ukončenie dotácii na pohonné hmoty, v Čile zvýšenie cien cestovných lístkov na metro.
V Bolívii vyšli ľudia do ulíc, aby vyjadrili hnev na pokusy bývalého prezidenta Eva Moralesa zotrvať pri moci. Vo Venezuele ich zase popudil bezprecedentný ekonomický úpadok, ku ktorému došlo počas vlády venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
"Videli sme, že mládež povstala a požadovala zmeny naprieč celým regiónom, a vyvolala tak rozsiahle protesty v masovom meradle. Jej odvaha čeliť krutému útlaku zo strany štátu nám dodáva nádej a ukazuje, že budúce generácie nebudú zastrašované," uviedla Guevarová-Rosasová.
