< sekcia Zahraničie

Analýza: Sto rokov od VOSR - sto premárnených rokov Ruska

Ilustračné foto, socha Stalina. Foto: TASR/AP/Alexander Polegenko

Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie uvádza vo svojej analýze k udalostiam v Rusku z roku 19, že dôsledky deštrukcie, ktorá prišla do Ruska s nástupom Stalina, sú cítiť dodnes.

Viedeň 7. novembra (TASR) - V týchto dňoch uplynulo 100 rokov od jednej z najvplyvnejších udalostí 20. storočia - revolúcie v Rusku. Tá spočiatku priniesla aj plodné obdobie ekonomického myslenia, čo ale po niekoľkých rokoch ukončil nástup Stalina. A dôsledky deštrukcie, ktorá s ním prišla, sú cítiť dodnes, uvádza vo svojej analýze k udalostiam v Rusku z roku 1917 Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW).

Ruská revolúcia vypukla 7. novembra, podľa v tom čase platného juliánskeho kalendára však bol v Rusku 25. október, vďaka čomu je prevrat známy ako Veľká októbrová socialistická revolúcia - VOSR. Boľševici podporovaní roľníkmi, ktorým sa sľubovala sloboda a prístup k pôde, ako aj veľkou časťou inteligencie odmietajúcej cársku vládu, plánovali radikálnu sociálnu a ekonomickú transformáciu Ruska.

Prvé roky, ktoré nasledovali po skončení občianskej vojny (1917-1921) však znamenali hyperinfláciu a hladomor (1921-1922), pripomína v analýze WIIW. Katastrofálnu situáciu, ktorá nastala, mala riešiť v roku 1921 oznámená Nová ekonomická politika (NEP), vychádzajúca z obmedzeného súkromného podnikania. Na určitý čas opäť zaviedla trhovú ekonomiku, centrálne bankovníctvo s menovou reformou, cenovú liberalizáciu kombinovanú so súkromnými investíciami. Ceny sa stabilizovali prekvapujúco rýchlo, riešil sa nedostatok potravín a zotavila sa výroba.

Podľa WIIW bolo obdobie 20. rokov vo všeobecnosti intelektuálne veľmi plodné, ruskí zákonodarcovia sa snažili krajinu industrializovať a presadiť viaceré kroky, ktorými by sa priblížili k západnému svetu. Základom bola práve NEP. Inšpiroval sa ňou neskôr aj čínsky vodca Teng Siao-pching a práve rozvoj čínskej ekonomiky po roku 1989 sa dá podľa inštitútu považovať za určitý variant politiky prvýkrát prezentovanej v rámci NEP.

Nástup Stalina na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia však pre NEP a liberálnejšiu ekonomickú politiku znamenal koniec. Dominantnou ekonomickou stratégiou sa stala kolektivizácia s enormnými sociálnymi stratami, konštatuje analýza. Spočiatku sa zaberala pôda, nasledovali aj ďalšie majetky a do rúk štátu prešlo všetko, od produkcie až po obchod.

Obdobie po Stalinovej smrti, najmä po roku 1956, bolo jedným z viacerých pokusov o reformy, tie sa však skončili neúspechom. Ako sa ukazuje, aj po 100 rokoch od revolúcie je cítiť dôsledky Stalinom odštartovanej deštrukcie. Najmä prenasledovanie ruskej inteligencie v 30. rokoch minulého storočia sa do veľkej miery odrazilo na spôsobe vedenia krajiny a ekonomike, upozorňuje WIIW.

Podľa analýzy inštitútu sa dá povedať, že myšlienku revolúcie zničil práve nástup Stalina a kolektivizácia. Spočiatku bola ruská revolúcia považovaná za nástroj slobody, akokoľvek bola drastická. Ukončenie podpory liberálnej politiky a inštitúcií však prispelo v tom čase k nástupu Stalina k moci a v dnešnom období k pestovaniu jeho kultu. Rusko tak posledných 100 rokov do veľkej miery premárnilo, dodáva WIIW.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.